Splnomocnenec OSN pre Sýriu Staffan de Mistura pripravované zastavenie bojov ocenil ako príležitosť pre mierové rozhovory v kazašskej metropole, ktoré budú zrejme v januári, a tiež pre pripravované februárové vnútrosýrske rokovania pod záštitou OSN.
Garantmi Rusko a Turecko
Prímerie oznámil ruský prezident Vladimír Putin, ktorý je hlavným spojencom sýrskeho autoritárskeho prezidenta Bašára Asada. Putin telefonicky rokoval aj s tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom, s ktorým hovoril aj o nadchádzajúcich mierových rozhovoroch v Astane, ktoré by Rusko rado zvolalo už v januári.
Ruský diplomat a prostredník pre Sýriu Vitalij Naumkin nevylúčil, že v kazašskej metropole sa rokovania uskutočnia ešte pred 20. januárom, keď zvolený americký prezident Donald Trump zloží prísahu.
Za pozitívny krok považujú správu o prímerí okrem iného Spojené štáty, ktoré dúfajú, že všetky strany konfliktu dodržia svoje záväzky. Rusko počas dňa oznámilo, že uvíta, ak sa administratíva budúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa zapojí do mierových rozhovorov.
Dohoda o prímerí
Dohoda o pokoji zbraní sa podľa Moskvy skladá z troch dokumentov. Prvý je sľub zastaviť bojové operácie. Druhý je súbor opatrení, ktoré sa týkajú kontroly prímeria a tretí je súhlas so začatím mierových rozhovorov.
Rusko v posledných hodinách tiež oznámilo, že jeho ambasáda v Damasku sa stala terčom mínometnej paľby. Útok, ktorý sa obišiel bez mŕtvych a zranených, Moskva považuje za provokáciu a snahu odvrátiť prímerie. Pod paľbou bolo veľvyslanectvo aj v stredu, a to dvakrát.
Asad telefonoval s Putinom
Sýrsky prezident Asad v telefonáte s Putinom sľúbil, že sýrska armáda je pripravená prímerie dodržať. Sýrsky minister zahraničia Valíd Mualim potom v televízii vyhlásil, že Sýria má teraz skutočnú šancu vyriešiť dlhoročný konflikt politickou cestou, povstalecké skupiny zapojené do pokoja zbraní sa však musia dištancovať od teroristov typu IS.
Sýrsky prezident, ktorý prijal delegáciu poslancov Európskej únie a Ruska, odkázal európskym predstaviteľom, že môžu Sýrii pomôcť len tak, že prestanú podporovať teroristov, zrušia sankcie a uznajú, že o riešení situácie v krajine môžu rozhodnúť len sami Sýrčania.
Kurdi nebudú súčasťou prímeria
Ruské ministerstvo obrany zverejnilo zoznam siedmich ozbrojených opozičných skupín, ktoré sa do prímerie zapojili. Najväčšie z nich je hnutie Ahrár aš-Šám, ktoré má asi 16-tisíc ozbrojencov. Celkovo sa pokoj zbraní podľa vyhlásenia ruského ministerstva obrany bude týkať viac ako 51-tisíc opozičných bojovníkov. Ruský minister obrany Sergej Šojgu počas dňa hovoril až o 62-tisíc opozičných bojovníkoch.
Prímerie podporili tiež Sýrska národná rada (SNC), ktorá je hlavnou sýrskou exilovou politickou silou, a opozičná Slobodná sýrska armáda (FSA). FSA vo vyhlásení oznámila, že sa zúčastní aj rozhovorov v Astane, kde naopak budú chýbať kurdské milície YPG a ich politické krídlo PYD. Obe tieto kurdské organizácie nebudú podľa FSA ani zahrnuté do prímeria.
Kurdi medzitým ohlásili, že na severe Sýrie so svojimi spojencami z radov Arabov a ďalších etnických skupín vytvoria spoločný federálny systém a že pripravia voľby regionálnych aj centrálnych úradov.
Rusko náletom podporilo turecký útok proti IS
Hoci Rusko podporuje Asada a Turecko opozičné sily, obe krajiny v poslednej dobe úzko spolupracujú. Podľa tureckých médií ruské letectvo v stredu dokonca podporilo tureckú ofenzívu pri severosyrskom meste Al-Báb, ktoré je pod kontrolou IS. Ankara to však oficiálne nepotvrdila. Ak sa nálet skutočne uskutočnil, je to prvý prípad takejto spolupráce medzi Ankarou a Moskvou v Sýrii.