Zatiaľ čo priamo v rámci aliancie môže jednotlivý členský štát nespolupracovať v zásade iba vlastnou neúčasťou na tom či onom projekte, blokovať môže rozhodovanie o projektoch s partnerskými, ale nečlenskými krajinami. Turecko tak skomplikovalo spoluprácu s Rakúskom, ktoré je voči Ankare v posledných mesiacoch veľmi kritické, a tento krok môže mať dopad aj na spoluprácu so Švédskom či Gruzínskom.
Rakúske ministerstvo obrany už oznámilo, že v ohrození je napríklad plán spoločnej misie v Kosove v rámci spoločných výcvikových programov. Naopak rozbehnuté projekty by už postihnuté byť nemali.
Rakúsko vlani kvôli migračnej kríze odporúčalo prerušiť prístupové rozhovory Európskej únie s Tureckom. V posledných dňoch zakázalo na svojom území agitáciu tureckých vládnych činiteľov v prospech ústavných zmien, ktoré posilňujú právomoci tureckého prezidenta, o ktorých sa rozhodne v aprílovom referende.
„Dúfame, že možno niektoré (plány) sa uskutočnia v neskoršom termíne,“ povedal jeden z činiteľov NATO. „Problém je politický. Dúfame, že sa situácia upokojí po referende,“ dodal. Turecká blokáda má vplyv na fakticky všetky zahraničné misie NATO, ktorých sa zúčastňujú niektoré alebo väčšina z 22 partnerských štátov aliancie, a to nielen v Kosove, ale napríklad aj v Afganistane.
Diplomat z jednej z partnerských krajín upozornil, že čím dlhšie potrvá súčasné napätie medzi Tureckom a Európou, tým nastane viac škôd.
Prakticky na bod mrazu klesli v súčasnosti vzťahy Turecka nielen s Rakúskom, ale hlavne s Nemeckom a Holandskom, kde takisto úrady všemožne bránia politickej aktivite tureckých vládnych činiteľov. Tí sa snažia ovplyvniť vo svoj prospech silnú tureckú menšinu, ktorá v daných štátoch žije a môže sa zúčastniť referenda.