To, že vymyslel právny mechanizmus na odchod nejakej členskej krajiny z EÚ, ho nemrzí. Aj tak však cíti smútok. „Necítim vinu. Je mi smutno, že to využíva Spojené kráľovstvo. Nemyslel som si, že by to Spojené kráľovstvo použilo,“ povedal Kerr pre portál Politico krátko predtým ako Británia – tak ako stanovuje Lisabonská zmluva – oficiálne požiadala EÚ o rozvod.
Keď Kerr spomínanú časť písal, myslel skôr na situáciu, že v nejakom štáte EÚ by sa dostal k moci autokrat a EÚ by na to odpovedala pozastavením práv rozhodovať na úrovni EÚ. V tom čase Európu mátali obavy z rakúskej krajnej pravice a Jörga Haidera. „Zdalo sa mi dosť pravdepodobné, že diktátorský režim by sa chcel dostať preč z únie. A mať na to postup sa zdalo byť celkom rozumnou vecou, aby sa zabránilo právnemu chaosu odchodu bez dohody,“ vysvetľoval Kerr.
Niektorí euroskeptici sa tiež často oháňali tvrdeniami o tom, ako z EÚ niet úniku, čo podľa Kerra samo osebe nemalo logiku. „Tá teória euroskeptikov bola vždy nezmysel, pretože ak sa chcete odčleniť, nepotrebujete na to špeciálne ustanovenie o odčlenení sa. Keď prestanete platiť príspevky, prestanete chodiť na stretnutia, ľudia si všimnú, že ste odišli,“ dodal ironicky.
Postup vystúpenia členského štátu pôvodne navrhol pre Ústavnú zmluvu EÚ, ktorá sa spisovala v časoch, keď do únie vstupovalo aj Slovensko. Európska ústava napokon neprešla pre neúspešné referendá vo Francúzsku a v Holandsku.
Diskusie o európskej ústave kedysi vyvolali veľa rozruchu. Článok o vystúpení, ktorý sa neskôr dostal do Lisabonskej zmluvy, si vtedy nik veľmi nevšímal. Akurát sa zaznamenalo, že po prvý raz sa v nejakej zmluve EÚ spomína aj spôsob vystúpenia.
Hneď po vlaňajšom referende o brexite sa však z „článku 50“ stal pojem. Pritom je veľmi stručný – má päť krátkych odsekov, v angličtine 260 slov. Hovorí o tom, že daný štát a EÚ sa majú dohodnúť na zmluve o vystúpení a dva roky po žiadosti o odchod tento štát prestane byť členom, či už bude uzavretá zmluva, alebo nie. Dvojročná lehota sa dá predĺžiť len s jednomyseľným súhlasom všetkých členov.
Lenže ľahšie sa niečo napíše, ako uskutoční. Rozvodová zmluva má podľa textu Lisabonskej zmluvy brať do úvahy „rámec“ budúcich vzťahov medzi EÚ a odchádzajúcou krajinou. „Nepýtajte sa ma, ako vyzerá taký rámec,“ priznal Kerr pre Politico s tým, že nevie, čo presne by to malo byť, v akej forme, ale nejaký by mal byť. „Rámec“ by svojím spôsobom mal naznačiť budúcu zmluvu, ktorá sa bude zaoberať obchodom a všetkými ďalšími oblasťami nových vzájomných vzťahov medzi EÚ a Britániou. Tú by totiž bolo ťažké uzavrieť do dvoch rokov.
Kerr na rozdiel od britskej vlády tvrdí, že odchod z EÚ si počas najbližších dvoch rokov, keď ešte bude členom, môže rozmyslieť a žiadosť o brexit stiahnuť. Sám však predpokladá, že takú otočku zrejme nijaký britský politik neurobí. No ako bývalý diplomat by si rád vychutnal ešte jednu misiu – ísť do Bruselu s druhým listom a oznámením, že Británia zmenila názor…
Lebo, ako hovorí posledná veta článku 50, keď už raz členský štát prestane byť členom a chce sa znova k únii pripojiť, nemôže sa automaticky vrátiť, ale vzťahujú sa naňho rovnaké pravidlá ako na iných uchádzačov.