Kritiku za slabý štandard právneho štátu Brusel opakovane vzniesol voči Budapešti i Varšave. Upozornila na to agentúra Reuters, ktorá informovala o návrhu nemeckej vlády na reformu eurofondov. „Mala by sa preštudovať možnosť, či by príjmy z kohéznych fondov EÚ nemali byť spojené s dodržiavaním základných zásad právneho štátu,“ citovala agentúra zo sedemstranového vládneho dokumentu. Krátenie financií by sa podľa tohto materiálu týkalo štátov, ktoré budú ignorovať odporúčania Európskej komisie.
Ako pripomína Reuters, Poľsko je terčom kritiky od roku 2015, keď sa chopila moci strana Právo a spravodlivosť. Európska komisia opakovane kritizuje napríklad zmeny v poľskom justičnom systéme. Maďarsko má spory s Európskou komisiou takmer nepretržite od roku 2010, najnovšie pre kontroverzný zákon o vysokých školách, ktorý môže prinútiť renomovanú Stredoeurópsku univerzitu k odchodu z krajiny.
Berlín hľadá vhodný mechanizmus pre sankcie
Podľa Vladimíra Bartovica z pražského Inštitútu pre európsku politiku Europeum je pozastavenie eurofondov za nedodržiavanie princípov právneho štátu teoreticky možné už teraz. Ak Európska rada rozhodne, že v danej krajine sa porušujú základné práva a povinnosti, následne sa môže rozhodnúť o sankciách. Rozhodnutie sa však prijíma jednomyseľne. „Ak by sa to malo uplatniť voči Maďarsku, tak to zablokuje Poľsko, ak voči Poľsku, tak Maďarsko,“ upozornil Bartovic. Zdá sa však, že Berlín teraz hľadá mechanizmus, ktorý by umožnil tieto sankcie ľahšie uplatniť.
Zároveň to nie je po prvý raz, čo krajiny, ktoré sú čistými platcami do rozpočtu EÚ, avizujú, že systém eurofondov chcú zmeniť. Čistí platcovia do spoločného rozpočtu EÚ už dlhšie dávajú najavo, že chcú znížiť svoje platby do spoločnej kasy. Ich nevôľu vyvolala aj neochota najmä stredoeurópskych štátov EÚ prispieť k riešeniu migračnej krízy prijímaním utečencov. „Sú úvahy, že keď stredoeurópske štáty nechcú byť solidárne so západoeurópskymi pri migrácii, prečo by teda mali byť západoeurópske solidárne s nimi,“ upozornil Bartovic.
Úrad európskeho prokurátora
Dodržiavanie štandardov právneho štátu teda nemusí byť jedinou podmienkou, na ktorú sa môže viazať budúce čerpanie eurofondov. V EÚ sa dlho diskutuje napríklad aj o zriadení úradu európskeho prokurátora. Ten by mal v prvom rade sledovať finančné záujmy EÚ a stíhať podvody práve pri eurofondoch. So zriadením tohto úradu súhlasí zatiaľ 17 štátov.
Reforma systému čerpania eurofondov v rámci nového viacročného rozpočtu EÚ si však tiež pri schvaľovaní vyžaduje jednomyseľnosť. Podľa Bartovica to bude „zaujímavé vyjednávanie“, pretože ak aj Poľsko a Maďarsko nebudú súhlasiť, v konečnom dôsledku nemusia dostať nič. „Očakáva sa, že celkovo výrazne klesnú financie na kohéznu politiku a tiež to, že čistí platcovia využijú vyjednávanie novej finančnej perspektívy na to, aby presadili viaceré podmienky. Ak by aj stredoeurópske štáty s tým nesúhlasili, v konečnom dôsledku to môže dopadnúť tak, že sa vytvorí plánovaný finančný nástroj eurozóny a tieto prostriedky pôjdu do krajín eurozóny,“ upozornil Bartovic.
Nový viacročný finančný plán EÚ by tak vlastne bol už stavaný na tzv. viacrýchlostnú Európu. „Je veľmi možné, že eurofondy budú spojené s viacerými podmienkami. Určite to bude prísnejšie a môžeme zabudnúť na to, že objem financií bude taký veľký ako doteraz. A krajinám mimo eurozóny, čo nie je prípad Slovenska, hrozí, že budú mať ešte menej, najmä ak si eurozóna vytvorí vlastný finančný nástroj,“ uzavrel Bartovic.