Trump v prejave v záhrade Bieleho domu oznámil, že USA odstúpia od parížskej dohody okrem iného preto, že dokument nezabezpečí, aby svetové teploty klesli dostatočne rýchlo, a mali tak zásadný vplyv na ochranu životného prostredia.
„Aj keby parížska dohoda bola zavedená v celom svojom rozsahu a štáty, ktoré ju podpísali, by plnili svoje záväzky, tak by sa podarilo znížiť svetovú teplotu do roku 2100 iba o dve desatiny stupňa Celzia,“ povedal Trump s tým, že je to veľmi málo.
Krátko nato uviedol, že jeho tvrdenie sa opiera o štúdiu publikovanú Massachusettským technologickým inštitútom v apríli 2016 nazvanú „Aký veľký rozdiel by urobila parížska dohoda?“. Výsledky tejto štúdie pritom boli, že by sa rast svetovej teploty do roku 2100 spomalil o 0,6 až 1,1 stupňa Celzia.
„Rozhodne nie sme zástancovia odstúpenia od parížskej dohody,“ povedal jeden z autorov štúdie Erwan Monier. „Ak nič neurobíme, mohli by sa teploty zvýšiť až o päť stupňov alebo viac, čo by bolo katastrofické,“ dodal s tým, že prezidentská kancelária sa s autormi štúdie nespojila a nedala im šancu svoju prácu vysvetliť.
Parížsku dohodu o klíme v roku 2015 podpísalo 195 krajín. Jej cieľom je obmedzenie emisií skleníkových plynov, aby sa zvyšovanie svetovej teploty udržalo výrazne pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s teplotou v období pred industrializáciou.
Súčasná situácia je podľa Reuters príkladom niekoľko rokov trvajúceho boja medzi vedcami a politikmi o vplyve spaľovania fosílnych palív na globálnu klímu a taktiež ukážkou sporov ohľadom toho, aké politické kroky sú potrebné na ochranu životného prostredia.