Rozhodnutie sa opiera o zistenie amerických spravodajských služieb, podľa ktorých Moskva nepochybne zámerne ovplyvňovala americkú predvolebnú kampaň. Sankcie sú podľa senátorov aj reakciou na ruskú agresiu v Sýrii a na Ukrajine.
„Drzý útok prezidenta Vladimira Putina na našu demokraciu je krikľavým prejavom jeho pohŕdania a neúcty voči nášmu národu,“ vyhlásil pred hlasovaním šéf senátneho branného výboru a vyhlásený kritik Moskvy John McCain. Minister zahraničia Rex Tillerson v Kongrese so sankciami súhlasil, podotkol však, že nesmú zviazať prezidentovi Donaldovi Trumpovi ruky v komunikácii s Kremľom.
Sankcie musia potvrdiť Snemovňa reprezentantov a podpísať Trump. Ak by sa postavil proti, dostane sa podľa agentúry AP do problémov. Zákon o sankciách je totiž spojený do balíka so zákonom o postihu Iránu, ktorý Biely dom podporuje. Ak by Trump protiruské sankcie odmietol, zablokoval by aj trest pre Irán. Kongres navyše môže jeho veto prehlasovať.
Zákon o sankciách proti Rusku legislatívne potvrdí predchádzajúce sankcie, ktoré vyhlásili obyčajným exekutívnym príkazom prezidenta. Zavedie aj sankcie nové v oblastiach ťažby, spracovania kovov a námornej a železničnej dopravy. Postihnuté majú okrem toho byť osoby zodpovedné za korupciu a za porušovanie ľudských práv. Sankcie sa vzťahujú aj na každého, kto sa podieľa na dodávkach zbraní pre sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
Terčom sankcií sú ľudia, ktorí sa dopúšťajú „zločinnej kybernetickej aktivity menom ruskej vlády“ a osoby, ktoré obchodujú s firmami, ktoré má pod kontrolou ruská armáda či rozviedka. Ak sa prezident rozhodne sankcie zmierniť alebo zrušiť, musí vec konzultovať s Kongresom.