Boj za nezávislosť od Británie viedol Indický národný kongres od roku 1885. Myšlienka rozdelenia Indie a Pakistanu sa objavila až približne o štyridsaťpäť rokov po začatí zápasu o osamostatnenie.
Po skončení druhej svetovej vojny sa Británia rozhodla vzdať sa impéria, ktoré kvôli nepokojom považovala za neudržateľné. Následne sa situácia medzi dvoma krajinami pôvodne spojenými pod názvom Britská India ešte zhoršila.
Obe krajiny sa stali nezávislými 14. augusta v roku 1947. Územie bolo rozdelené podľa náboženstva na hinduistickú Indiu a moslimský Pakistan. Dôsledky boli tragické. Moslimovia putovali do Pakistanu a hinduisti do Indie. Pri vzniku nových štátov sa muselo presídliť vyše štrnásť miliónov ľudí, rodiny boli rozdelené a počas presunov obyvateľstva zahynulo okolo milióna ľudí.
Najproblematickejším územím sa stal Kašmír, ktorý bol aj napriek tomu, že v ňom žili prevažne moslimovia, pridelený z rozhodnutia miestneho maharadžu – hindiustu – k Indii. O územie sa viedli dve vojny medzi Pakistanom a Indiou, jedna v roku 1947 a druhá v roku 1965. Spory o Kašmír sa dodnes neskončili.
Oba štáty rozdelenie oslabilo. Väčšina priemyslu a príjmov z daní ostala Indii a Pakistanu pripadli suroviny. V 50. rokoch sa obe krajiny vyhlásili za republiky. Pakistan následne zachvátila kríza, ktorá vyústila do vojenského prevratu a následne do občianskej vojny.
Po vojne v roku 1971 sa od Pakistanu odtrhla jeho východná časť a vznikol Bangladéš. Dnes je Pakistan druhou najľudnatejšou moslimskou krajinou a niektoré štáty ho podozrievajú z podpory terorizmu.
Prímerie medzi Indiou a Pakistanom, obe krajiny vlastnia jadrové zbrane, bolo oficiálne vyhlásené v roku 2003. Nepokoje však ešte stále neutíchli a často jedna krajina obviňuje druhú z narušenia mieru a podpory terorizmu. Snahy o nastolenie a udržanie mieru prejavujú obidve strany, no dôsledky rozdelenia majú stále veľký vplyv na vzťahy medzi nimi.