Strana (Die Partei), ktorej názov je skratkou jej programových bodov – strana pre prácu, právny štát, ochranu prírody i zvierat, podporu elít a demokratickú iniciatívu zdola – medzi vyvolenými takmer isto nebude. V pomerne nudnej kampani však svojím drsným humorom prevyšuje všetkých konkurentov.
Stranu, ktorá si kladie za cieľ obsadiť „extrémny stred“ politickej scény, založili satirici z magazínu Titanic v roku 2004. Jej názov sa mnohým Nemcom môže spájať s diktátom jednej strany z čias Tretej ríše či NDR. Dnešná Strana sa však snaží presadiť svoju vlastnú agendu – diktát satiry, kritiky a bizarného humoru.
Strana vo voľbách v roku 2013 získala viac ako 78-tisíc hlasov a v roku 2014 dokonca jedno kreslo v Európskom parlamente, čím sa stala prvým satirickým subjektom v histórii, ktorému sa niečo také podarilo. Jej volebný program sa skladá zo šestnástich bodov. V nich sa v krátkosti venuje všetkým témam, ktoré zaujímajú súčasného európskeho občana – od vzdelania, cez rodovú rovnosť, práva zvierat až po medzinárodnú politiku.
Dvakrát taká veľká spravodlivosť
Základom je spravodlivosť. „Strana presadzuje všeobjímajúcu univerzálnu celkovú spravodlivosť, no predovšetkým dvakrát takú veľkú, akú požaduje sociálna demokracia,“ píše sa vo volebnom programe Strany. Na dosiahnutie spravodlivosti je podľa nej možné použitie každej formy násilia.
Ak už spravodlivosť, tak aj tú rodovú. Niektoré etablované strany uvažujú o ponechaní či zrušení ženských kvót v manažérskych funkciách veľkých firiem. Strana presadzuje, aby sa v znižovaní platovej nerovnosti postúpilo ešte ďalej. „Aby sa skončila planá debata o rozdieloch v platoch medzi pohlaviami, budú sa manažérske platy v budúcnosti odvíjať od veľkosti podprsenky,“ navrhuje.
V programe nechýba ani dôležité vyznávanie európskych hodnôt. Európa je a zostáva súčasťou prehistorickej Pangey. Našťastie je podľa Strany tento kontinent dosť veľký aj na to, aby sa naň zmestil celý minibar predsedu európskej komisie Jeana-Claudea Junckera.
Mnohé nemecké mestá bojujú s nárastom cien nájmov, preto sa snažia o ich regulácie, napríklad takzvanými nájmovými brzdami. Podľa Strany však treba bezpodmienečne bojovať s ďalším dôležitým nárastom ceny, ktorá ovplyvňuje kvalitu života obyvateľov. Ide o pivo. Jeho spotreba v Nemecku klesá, preto by sa cena ďalej nemala zvyšovať, pokiaľ sú splnené dva faktory – veľký smäd a dostatočná kvóta prázdnych pohárov.
V medzinárodnej politike má Strana takisto originálne vízie. Za všetko môže šéf Kremľa Putin a jeho vina by sa mala automaticky rozšíriť aj na meškajúce vlaky či rozbité displeje mobilov. Erdogana by zase bolo treba nalákať do Nemecka, zavrieť do väzenia a následne vymeniť za nemeckého novinára Deniza Yücela väzneného v Turecku.
Diktát Strany je jasný. Je to kritika zdravého rozumu ako zrkadlo súčasného spoločenského a politického života. Programové body pripomínajú citáty zo známeho románu Georgea Orwella 1984. Strana je bláznivým veľkým bratom. Hranice posúva oveľa ďalej, než napríklad strana Pirátov, ktorá začínala pomerne satiricky a monotematicky, no postupne rozširovala svoje ambície a témy.
Napriek tomu plní Strana dôležitú funkciu. Bez okolkov a priamo upozorňuje na problémy integrácie, školstva či spoločenských rozdielov. A predovšetkým sa jej ako jednej z mála podarilo reálne konať proti hrozbe úspechu nacionalistickej Alternatívy pre Nemecko. Členovia Strany totiž ovládli viac ako tridsať facebookových skupín, ktoré zoskupovali nacionalistov. A tak sa napríklad z názvu skupiny Láska k domovine jedného dňa vykľula Láska k humusu.