Urobil tak aj počas „bleskových“ troch stretnutí s ruským lídrom Vladimirom Putinom na summite Rady pre ekonomickú spoluprácu Ázie a Tichomoria (APEC) vo vietnamskom Danangu. O niekoľko dní však vyšlo najavo, že ani v tomto smere nemá pravdepodobne Trump ako prezident USA rozhodujúce slovo.
„USA chránia ozbrojencov z tzv. Islamského štátu. Potvrdzuje to najnovšie ich odmietnutie útočiť na teroristov pri sýrskom meste Al Bukamal,“ cituje agentúra RIA Novosti z vyhlásenia ruského ministerstva obrany týkajúceho sa operácie, ktorej cieľom bolo dobytie poslednej bašty IŠ. Namiesto leteckého úderu medzinárodná koalícia vedená USA pomohla teroristom uniknúť spravodlivosti. Ako pripomína britská BBC, nie je to prvýkrát, čo islamskí radikáli mohli bez obáv opustiť bojisko. Napríklad v prípade úspešnej operácie počas oslobodzovania sýrskeho mesta Rakka. Vďaka leteckému krytiu Američanov sa dostalo do bezpečia asi 4¤000 ozbrojených teroristov a ich rodinných príslušníkov. Pritom približne 250 z nich patrilo medzi známych lídrov radikálov. Väčšinou to boli občania rôznych štátov.
Cesta do pekla a späť
Abú Fauzí a ďalší vodiči kamiónov si v októbri mysleli, že v sýrskej Rakke dostali bežnú prácu – evakuovať niekoľko stoviek rodín, ktoré uviazli počas bojov. Mali ich prepraviť do tábora severne od mesta. „Z práce odhadovanej na šesť hodín sa stali tri dni s nákladom nebezpečných ľudí a ich zbraní. Išlo o evakuáciu bojovníkov IŠ s rodinami a všetko sa muselo udržať v tajnosti,“ napísal server BBC o spôsobe, akým IS dostal svojich ľudí na slobodu.
„Bola to cesta do pekla a späť. Keď som vošiel do Rakky, boli tam iba bojovníci IŠ so zbraňami a samovražednými pásmi, ktoré mali na sebe aj ich ženy a deti,“ priznal po váhaní vodič kamióna Abú Fauzí.
Situácia sa opakovala aj pred niekoľkými dňami pár kilometrov od hranice so Sýriou. „Keď som videl zábery z ruského dronu na niekoľko kilometrov dlhého hada vytvoreného z vozidiel naložených ozbrojenými teroristami z IŠ a ich rodinnými príslušníkmi, tak som očakával ako je to zvykom v u nás v Izraeli, že čoskoro uvidím, čo z nich ostalo po bombardovaní. Podobne ako to bolo v prípade egyptských vojenských kolón na Sinaji v roku 1967. Vtedy po nich ostali iba desiatky kilometrov spálených vozidiel. Prečo sa to isté nestalo aj v tomto prípade, treba sa opýtať Američanov,“ analyzoval udalosť spred niekoľkých dní a postoj Washingtonu k islamským teroristom Jakov Kedmi, dlhoročný príslušník izraelskej spravodajskej služby, ruský emigrant a dnes v úlohe izraelského politológa. Zároveň pripomenul, ako svojho času USA žiadali: „Nebombardujte sýrsku opozíciu, ktorú podporujeme.“ Podľa Kedmiho to bolo možné akceptovať, ibaže v prípade teroristov z IŠ stále platí, že ich treba zlikvidovať bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.