Vlečúce sa vážne spory sa medzi nimi vystupňovali, keď do hry vstúpil ústavný súd, ktorý hlave štátu teraz dvakrát za sebou (celkovo už do tretice) dočasne odňal právomoci. Igor Dodon to považuje za pomstu "autoritárskeho režimu“.
Súd najprv odobral kompetencie prezidentovi s odôvodnením, že len raz môže odmietnuť vymenovať kandidátov na ministrov (urobil to dvakrát). V druhom prípade opakovane nechcel odobriť zákon, ktorý má fakticky zakázať vysielanie ruských televíznych staníc v Moldavsku, čím podľa sudcov znovu porušil ústavu.
Bez strategického partnerstva s Ruskom si Moldavsko neporadí, Moldavsko neprežije. Ak Moldavsko nebude mať dobré vzťahy s Ruskom, tak Moldavsko ako štát nebude.Igor Dodon
Dodon sa bráni tým, že nesúhlasil s personálnymi zmenami, lebo ide o politikov, ktorí sú spojení s finančnými podvodmi alebo ich vníma ako odborne nespôsobilých do vlády. Odmietnutie sporného zákona vysvetlil tak, že obmedzuje právo občanov na informácie a zavádza cenzúru. Prezident verí, že väčšina ľudí sa postaví za neho, lebo od nich očakáva, že sa postarajú o zmenu vlády v parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia koncom tohto roku. "Odporcov Dodona podporuje podľa posledných prieskumov iba päť percent obyvateľov,“ tvrdí server Vesti.
Pre Moldavsko, ktoré je najchudobnejší štát v Európe, je príznačný dlhodobý spor medzi politickými tábormi vzhľadom na zahraničnú orientáciu. Kým Dodon tvrdí, že krajina nemôže existovať bez spojenectva s Ruskom, vláda je presvedčená, že budúcnosť treba spájať s Európskou úniou.
Foto: SITA/AP
Z týchto odlišných názorov sa odvíjal prvý prípad dočasného odobratia právomocí hlave štátu na jeseň 2017. Ešte pred nesúhlasom s viacerými kandidátmi do vlády Dodon odmietol vymenovať do funkcie ministra obrany Eugena Sturzu, ktorý napríklad avizoval, že na prvú cestu pôjde do sídla NATO, čo prezidentovi klalo oči.
Sturzu uviedol na čelo ministerstva predseda parlamentu (dočasné zbavenie právomocí Dodona spočíva v tom, že trvá do času, než je odmietnutý kandidát do vlády vymenovaný, respektíve do chvíle, keď spomínaný zákon vyjde v zbierke zákonov). Prezident sa ocitol vo veľkom spore s ministrom, keď po rozhodnutí vlády potvrdil, že na Ukrajinu vyšle vojakov na medzinárodné cvičenie pod hlavičkou NATO.
"Moldavsko je neutrálna krajina, otázka nebola odsúhlasená hlavným veliteľom ozbrojených síl (čiže s Dodonom, pozn. red.), ako predpokladá zákon,“ povedal podľa serveru Newsru, pričom vládu obvinil z uzurpovania moci. Vojaci však nakoniec išli na manévre. Objavili sa sarkastické poznámky, že Moldavsko by možno vedelo vyhlásiť niekomu vojnu aj bez súhlasu prezidenta ako hlavného veliteľa armády.
Predchodca Dodona na čele štátu, ktorým bol Nicolae Timofti, sa orientoval na Západ. Súčasný prezident sa nazdáva, že Moldavsko sa nestane členom EÚ ani o dvadsať rokov. Pri Dodonovi sa vláda netají, že sa správa ako predĺžená ruka Moskvy v Kišiňove. On sa obhajuje, že je vlastenec, ale bez tesných vzťahov s Ruskom to podľa neho nejde. Na jar minulého roku ho vláda odhovárala od účasti na oslavách víťazstva nad nacizmom na Červenom námestí, ale nevypočul ju a 9. mája sa postavil po boku šéfa Kremľa Vladimira Putina. Dodon zdôrazňoval, že nemôže odriecť príchod na oslavy, ktorými sa v Moskve vzdáva hold aj vlastným vojnovým hrdinom.
Moldavská prozápadná vláda vie aj zvýšiť hlas na adresu Kremľa, prezident rozpráva opačne. "Bez strategického partnerstva s Ruskom si Moldavsko neporadí, Moldavsko neprežije. Ak Moldavsko nebude mať dobré vzťahy s Ruskom, tak Moldavsko ako štát nebude,“ citovala ho agentúra RIA Novosti.
V prípade, že sa nezmení podoba vlády po voľbách v novembri tohto roku, rozbroje medzi ňou a hlavou štátu môžu pokračovať prinajmenšom do decembra 2020. Vtedy Dodonovi vyprší prvé funkčné obdobie.