Prisťahovalecká politika
Z obmedzení počtu nových prichádzajúcich migrantov do USA učinil Trump jednu zo svojich priorít. Vydal v tejto veci už tri verzie exekutívneho nariadenia, ktoré malo súdnu dohru. V decembri Najvyšší súd USA povolil Trumpovej administratíve, aby i cez nedokončené súdy zatiaľ plne uplatňovala protiimigračný dekrét. Nariadenie znemožňuje vstup do USA občanom ôsmich krajín, z ktorých šesť je prevážne moslimských. Prezident je za zrušenie programu vízovej lotérie a oznámil taktiež, že USA sa sťahujú z príprav dohody OSN o utečencoch. Trump odmieta tvrdenie, že je rasista. Prehlásil to v súvislosti s nedávnymi výrokmi o Haiti a o Afrike, ktoré mal údajne označiť za „špinavé diery“.
Múr na hraniciach s Mexikom
Vybudovanie bariéry kvôli nekontrolovanej migrácii a pašovaniu drog bolo jedným z ústredných Trumpových sľubov. Exekutívny príkaz ku stavbe „veľkej krásnej steny“ vydal krátko po prevzatí moci. Dostal sa ale do sporu s Mexikom, ktoré stavbu odmieta platiť. Proti je v Kongrese naďalej i demokratická opozícia. V ďalších desiatich rokoch chce vláda USA do výstavby múru investovať 18 miliárd dolárov, pre tento rok požiadala o 1,6 miliardy (celkom má projekt stáť 33 miliárd dolárov).
Daňová reforma
V decembri Trump podpísal najrozsiahlejšiu daňovú reformu od dôb prezidenta Ronalda Reagana v 80. rokoch. Nariadenie, ktoré platí od tohto roku, znižuje dane z príjmu právnických osôb na 21% z 35% a jednotlivcom umožňuje znížiť daňový základ o dvojnásobok. Kritici prehlasujú, že prospech z daňových úprav budú mať hlavne korporácie a bohatí ľudia. Trump také závery odmieta a tvrdí, že zmeny povzbudia celé hospodárstvo, najmä strednú triedu.
Zdravotná reforma Baracka Obamu
Krátko po svojej inaugurácii podpísal Trump príkaz, v ktorom nariadil minimalizovať finančnú záťaž spojenú so zdravotným programom svojho predchodcu Obamu, kým bude program zrušený. Reforma (takzvaná Obamacare) bola jedným z pilierov minulej vlády, Trump však tento systém poistenia označuje za „katastrofu“. Hoci je Kongres pod kontrolou republikánov, všetky doterajšie Trumpove pokusy zrušiť Obamacare a nahradiť ju iným systémom skončili nezdarom. V Snemovni republikánov svoje zámery presadili, v Senáte ale hlasy nenašli.
Rozhodnutie o odstúpení od parížskej dohody o podnebí
Očakávaný krok Trump oznámil 1. júna; zmluvu na obmedzenie emisií skleníkových plynov, ktorú v roku 2015 podpísalo 195 krajín, prezident kritizoval už od svojej kampane. Pre Američanov je podľa neho neúnosne drahá. Washington je podľa Trumpa otvorený vyjednávaniam o zmluve novej, ktorá by bola k USA spravodlivejšia. Prezidentov krok vyvolal negatívny ohlas ako v USA, tak po Európe. Oznámenie je skôr symbolické, krajina môže odstúpiť od novej dohody najskôr tri roky po tom, čo vstúpi do platnosti (teda 4. novembra 2019).
Odstúpenie od Transpacifickej obchodnej zmluvy (TPP) a otvorenie procesu zmeny Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA)
Odstúpenie od TPP, ktorú s 12 tichomorskými krajinami dohodla Obamova vláda, sľuboval Trump taktiež v kampani. Exekutívny príkaz podpísal minulý rok v januári s tým, že zmluvu nahradí dvojstrannými dohodami. V polovici mája potom vláda USA oficiálne začala proces rokovania o zmene NAFTA s Kanadou a Mexikom, ktorá bola uzavretá pred 25 rokmi. USA podľa Trumpa na NAFTA doplácajú stratou pracovných miest, ktoré sa presunuli do Mexika s lacnejšou silou. Rokovania o budúcnosti NAFTA naďalej pokračujú.
Vzťahy s Ruskom
Kremeľ na Trumpa v predvolebnej kampani dlho stavil, podľa amerických spravodajských služieb sa Moskva s pomocou hackerov a internetovej propagandy snažila poškodiť jeho konkurenciu Hillary Clintonovú. Po voľbách ale ruské sympatie prudko ochladli. Prezident v auguste podpísal nové sankcie proti Rusku kvôli Ukrajine, vzťahy s Washingtonom poškodilo i vyšetrovanie údajného ruského vplyvu na americké voľby. V súvislosti s novou bezpečnostnou stratégiou USA Trump v decembri povedal, že Rusko zasahuje do vnútorných záležitostí krajín celého sveta a spolu s Čínou ohrozuje americkú moc a záujmy vo svete.
Vojna v Sýrii
USA stojí na čele medzinárodnej koalície, ktorá podporuje arabsko-kurdské milície. V apríly napríklad Američania zaútočili na základňu sýrskej armády pri Homse, z ktorej podľa Washingtonu viedla sýrska armáda chemický útok na mesto Chán Šajchún (zomrelo pri ňom okolo 80 ľudí). Rusko (spojenec sýrskej vlády) tento zásah zhodnotilo ako porušenie medzinárodného práva, USA ako oprávnenú akciu. V súvislosti s októbrovým dobytím Rakky, bašty Islamského štátu (IS), Trump prehlásil, že teroristi ustupujú od toho obdobia, kedy sa ujal úradu.
Vzťahy s Izraelom a Palestínou
Trump v decembri popudil Palestíncov a ďalšie moslimské národy regiónu tým, že uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a oznámil, že tam Washington presunie americkú ambasádu. Povedal tiež, že USA by mohli ukončiť finančnú podporu poskytovanú Palestíncom, pokiaľ ich vedenie nebude chcieť rokovať s Izraelom o miery. USA sa podľa Trumpa za stovky miliónov dolárov ročne nedostáva zo strany Palestíncov „žiadneho uznania či rešpektu“. Prezidenta za ohrozenie bezpečnosti v oblasti kritizoval i celý rad západných krajín a Európskej únie.
Jadrová zmluva s Iránom
Dohodu s Iránom, ktorú v roku 2015 uzavrelo šesť veľmocí vrátane USA, označil Trump za „príšernú“. Zmluva obmedzuje protiiránske sankcie výmenou za spomalenie tempa jeho jadrového programu. Podľa amerických zákonov smú byť sankcie uvoľnené maximálne na 120 dní, takže vláda musí o predĺženie miernejšieho režimu každé štyri mesiace znovu rokovať. Trump nedávno režim miernejších sankcií predĺžil, ale praje si, aby USA nabudúce vyjednali „silnejšiu“ dohodu.
Napätie s KľDR
Vzťahy zostrili série severokórejských jadrových a raketových testov i slovné prestrelky medzi Trumpom a vodcom Kim Čong-unom. Americká administratíva dala najavo, že jej cieľom nie je bojovať proti Severnej Kórey, ale presvedčiť jej vedenie, aby sa vzdalo jadrového arzenálu. KĽDR už skôr pohrozila „totálnou vojnou“ v prípade vojenského zásahu USA. Krízu vystupňovala i smrť Američana Otto Warmbiera, ktorý bol v severokórejskom väzení takmer poldruha roku. Tento rok Trump povedal, že je za „istých podmienok“ ochotný s Kimom telefonicky rokovať.