Je vari bežným javom, že Iránci slobodne na verejnosti vyjadrujú nespokojnosť?
Stovky ľudí sa takto takmer každý týždeň zhromažďujú napríklad v Teheráne pred sídlom parlamentu, aby vyjadrili kritický postoj k niektorému z problémov, ktorým dnes čelí naša spoločnosť.
Nespokojnosť, ktorú Iránci prejavili 28. decembra vo viacerých mestách, sa však stretla s tvrdou reakciou represívnych zložiek.
Malo to opodstatnený dôvod.
Aký?
Počas protestných akcií sa odrazu medzi heslami pôvodných kritikov objavili také, ktoré, ako sa neskôr potvrdilo, naordinovali davu zahraniční aktéri. Postupne sa im podarilo zneužiť oprávnenú nespokojnosť protestujúcich proti súčasnému hospodárskemu vývoju v krajine, ktorý čelí problémom. Tak ako dnes všade inde vo svete. Ak niekto ohrozuje životy a zdravie občanov, ničí verejný majetok, tak niet inej cesty, ako proti nemu tvrdo zakročiť. Niečo také by netolerovali úrady ani u vás na Slovensku.
Z vašej strany je to však zatiaľ iba slovné tvrdenie.
Existuje konkrétny príklad, ktorý sa dá overiť. Takzvaní demonštranti sa zmocnili hasičského vozidla a vrazili s ním do davu protestujúcich. Výsledkom boli dvaja mŕtvi občania. V protiopatreniach nemienime poľaviť.
V USA i v Európe však hovoria o podpore Iráncov v snahe dosiahnuť zmenu vrátane vládneho režimu.
Čítali sme o tom nielen na sociálnych sieťach, ale počuli sme to aj priamo z úst politikov v Kongrese USA či na pôde OSN. Skutočným zámerom je však spoločenská destabilizácia v Iráne. Trvá to od roku 1979. Od čias islamskej revolúcie. Najaktívnejšia je v tomto smere americká CIA. Rozdiel v porovnaní s minulosťou je iba v tom, že spomínané protiiránske aktivity majú dnes otvorenú formu hlavne zo strany USA. Ide o akýsi trojuholník, ktorý okrem Spojených štátov tvoria regionálni neprajníci Iránu, ako je Saudská Arábia a organizácie iránskych emigrantov v zahraničí, ako je napríklad Organizácia ľudových mudžáhídov, ktorú aj OSN zaradila na zoznam teroristických organizácií. Majú realizovať napríklad otvorené výzvy Rijádu na prenesenie nepokojov zo Sýrie či Iraku práve k nám. Od roku 1979, keď vznikla Iránska islamská republika, uskutočnili spomínané sily v Iráne okolo 60-tisíc teroristických útokov nielen proti politikom, ale aj radovým občanom. Na rokovaniach spomínaných živlov sa priamo zúčastňujú napríklad vedúci predstavitelia saudskoarabských spravodajských služieb. Existujú však aktivity, ktoré sa uskutočňujú aj v zákulisí. Vieme o nich a tvoria súčasť mozaiky skutočných cieľov našich nepriateľov.
Aký postoj zaujal k najnovším protestom prezident Hasan Rúhání, ktorý presadzuje reformný proces?
Jednoznačne pozitívny. Považuje ich za dynamický prvok iránskej spoločnosti, na ktorý môžeme byť hrdí. Aký to rozdiel v prípade niektorých amerických spojencov v našej oblasti. V ich krajinách sa veru neodvážia proti niečomu vôbec protestovať.
Nie je v pozadí najnovších nepokojov sklamanie Iráncov z očakávaného zlepšenia hospodárskej situácie po zmrazení sankcií v súvislosti s vaším jadrovým programom?
Netvrdíme, že nemáme problémy. Napriek tomu naša ekonomika sa dynamicky rozvíja. Nekonštatujeme to len my. Napríklad Medzinárodný menový fond predpovedá tohtoročný rast HDP na úrovni okolo 4,5 percenta. Podľa nás to môže byť až 11 percent. Naša ekonomika je v rebríčku svetových ekonomík na 18. mieste.
Ukazuje sa, že najnespokojnejšou vrstvou spoločnosti sú mladí ľudia. Veď polovica z asi 80 miliónov obyvateľov má menej ako 30 rokov.
Pre vládu to znamená náročnú úlohu v podobe uspokojenia spoločenských požiadaviek nielen v oblasti zamestnanosti.
Podľa doterajších reakcii Iráncov sa to však vláde neveľmi darí.
Nik u nás netvrdí opak. Vláda v tomto smere robí, čo môže.
Na určitý čas však zablokovala niektoré internetové portály. Prečo? Obáva sa vari konfrontácie mládeže s dianím v zahraničí?
Nie sme proti sledovaniu internetu, ktorý pomáha vzdelávaniu, vedomostnému rastu našich mladých ľudí. Dočasne sme však zablokovali dve aplikácie, ktoré sú už dnes opäť sprístupnené. Pôvodne sme reagovali na skutočnosť, že sa na ich stránkach objavil napríklad návod na zhotovenie Molotovovho koktailu a jeho použitie počas potýčok s políciou. Odosielatelia návodu sedeli dokázateľne za hranicami našej krajiny.
Nemáte pocit, že odkaz revolúcie z roku 1979 akosi bledne v očiach mladej generácie?
Nemyslím si to. Myšlienka nezávislosti Iránu je stále živá. Nepatríme ku krajinám, ktoré si kupujú ochranu a priazeň zo strany veľmocí. Iránci chcú sami rozhodovať o svojej budúcnosti. Tým skôr, že naša spoločnosť je otvorenejšia, ako to neraz prezentujú média vo svete. Na vlastné oči sa o tom presvedčujú turisti, ktorých z roka na rok viac zavíta do našej krajiny.