Najvychytenejšie destinácie zubnej turistiky: Hrozí exodus Slovákov za lacnejším chrupom? Pozor na riziká, hovoria experti

Fenomén zdravotnej turistiky pritom nie je vo svete novým a nesúvisí len so zubnou starostlivosťou. „Napríklad obyvatelia USA dlhodobo cestujú do Indonézie, Indie a ďalších lokalít za dostupnejšou zdravotnou starostlivosťou. Ak sú totiž náklady na cestovanie do inej krajiny, ubytovanie a čerpanie zdravotnej starostlivosti v nej nižšie, ako čerpanie starostlivosti „doma“, pacienti (teda zákazníci) môžu využiť túto cenovú arbitráž,“ priblížil pre Pravdu analytik inštitútu INESS Matej Bárta.

V minulosti boli viac obľúbené maďarské mestá v blízkosti hraníc so Slovenskom ako Mosonmagyaróvár alebo Győr, a tiež ukrajinské mesto Ľvov. Dnes sú to skôr lokality na severe Srbska, Česko, Poľsko, ale aj Turecko. Niet sa čomu diviť. Ceny zubárov vlani vystrelili nahor, podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bol nárast približne 19,3 percenta.

Dentálna turistika v Srbsku

Fotogaléria 19 fotiek

+16

Globalizácia trhu je pritom podľa neho výhodná pre obe strany – pre pacienta i lekára. Kým pacient má slobodný výber z dostupnej starostlivosti, poskytovateľ má zase širší okruh potenciálnych zákazníkov. Podľa Bártu to vytvára tlak na domovských poskytovateľov, aby konkurovali cenou aj kvalitou služby, čo zahŕňa aj inovatívne technológie a komfort.

Zubná lekárka zo srbského Kysáča Ana Meši vidí za lacnejšími službami konkurenciu, ktorá je dôsledkom vysokého počtu absolventov štúdia stomatológie. V päťtisícovej obci na severe Srbska pôsobia štyri zubné ordinácie. Meši vysvetlila, že ak konkurenčný alebo nový zubár zníži cenu a ona nechce prísť o pacientov, musí sa jeho cenám prispôsobiť, no zároveň neznižovať latku kvality.

Bárta potvrdil jej slová – vyššia konkurencia tlačí ceny dole. Cenové rozdiely medzi Slovenskom a niektorými destináciami zubnej turistiky, akou je napríklad Srbsko, sú však podľa analytika zväčša kombináciou viacerých faktorov. „Významnou premennou môže byť napríklad nižšia mzdová úroveň a daňovo-odvodové zaťaženie práce v krajine, keďže významná časť ceny zdravotnej starostlivosti je tvorená práve cenou práce,“ vysvetlil. K nižším cenám môže ďalej prispievať aj vláda, napríklad prostredníctvom liberálneho regulačného prostredia a nízkych alebo žiadnych daní. Istú rolu môže najmä pri zákrokoch za vyššie sumy zohrať aj výhodný menový kurz.

„V každej krajine sú tieto faktory nakombinované inak, čo vedie k rôznym cenám za rovnaké (alebo porovnateľné) výkony. Je už potom na pacientovi-zákazníkovi, aby sa rozhodol, ktorú ponuku považuje za najvýhodnejši­u,“ dodal.

Reklamácia v zahraničí je problematickejšia

Detailnými dátami o počte Slovákov využívajúcich turistiku za krajším chrupom mimo Európskej únie zdravotné poisťovne ani Slovenská komora zubných lekárov nedisponujú. Ako uviedol pre Pravdu prezident komory Igor Moravčík, zbežné informácie majú len z občasných telefonických dopytov, kde pacienti spomínali ošetrenie v Maďarsku či Srbsku a išlo o cenovo náročnejšie zdravotné výkony, ako sú implantáty a mostíky.

Moravčík vidí dve najviac pravdepodobné príčiny zubnej turistiky. „V prípade Poľska to bol fakt, že v pohraničných oblastiach nebol dostatok zubných lekárov a v minulosti mali zubní lekári na Slovensku obmedzené limity zo zdravotných poisťovní. Tento problém sa takmer vo všetkých prípadoch vyriešil a mnohí pacienti sa už vrátili do slovenských zubných ambulancií,“ vysvetlil. Na juhu Slovenska je situácia podľa neho iná, pretože mnoho Slovákov žije v maďarských pohraničných mestách a dedinách, a tak vyhľadávajú ošetrenie v mieste svojho bydliska.

„Musím však konštatovať, že zubná turistika je bežným javom aj v iných vyspelých krajinách,“ potvrdil slová analytika Bártu. Masívny exodus pacientov k zahraničným lekárom šéf komory neočakáva ani po zrušení benefitov u slovenských zubárov, ktoré minulý týždeň ohlásila ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas). Zo strany tuzemských zubárov aktuálne podnety na odliv pacientov neevidujú.

„Som presvedčený, že na Slovensku je kvalita zdravotnej starostlivosti vysoká a zubné ambulancie sú špičkovo vybavené. Preto si nemyslím, že zubná turistika v súčasnosti ohrozovala zubné ambulancie na Slovensku,“ uzavrel.

Ak pacient dochádza za zákroky stovky kilometrov, dentálna turistika môže v niektorých prípadoch podľa neho predstavovať aj riziko. „Problematicky môže byť vnímaná prípadná absencia zdravotnej dokumentácie v prípade, ak je nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť, respektíve vady riešené u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na Slovensku,“ uviedol príklad.

„Je potrebné povedať, že reklamácia zákroku v zahraničí je problematickejšia, než u nás. Navyše, na Slovensku sa pacient, v prípade nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti môže obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,“ dodal. Na druhú stranu, recenzie a odporúčania na zubárov v zahraničí, napríklad v prípade Srbska, si mnohí pacienti odovzdávajú ústne a nájsť ich možno aj na sociálnych sieťach.

Z masívnejšej zubnej turistiky šéfka rezortu zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) obavy nemá. „Ja mám zase pocit, že strašne veľa Slovákov žijúcich v Anglicku, Nemecku alebo vo Francúzsku si chodí dávať zuby robiť na Slovensko. Myslím si, že toto nie je nejaká obava z našej strany,“ vyjadrila sa minulý týždeň po rokovaní vlády ministerka.

Srbsko sa v rebríčkoch neukazuje

Zdravotné poisťovne majú dáta o zubnej turistike len z krajín Európskej únie (EÚ). Ak vycestujú mimo spoločenstva, ošetrenia absolvujú ako samoplatcovia a nezvyknú kontaktovať poisťovne so žiadosťou o preplatenie ošetrení. „Evidujeme však žiadosti z krajín EÚ,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa poisťovne Union Kristína Balúchová. „Poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa riadi platnou legislatívou, zákroky preplácame vo výške ako na Slovensku,“ spresnila.

Z dát, ktoré Pravde poskytla za kalendárne roky 2021, 2022 a 2023, vyplýva, že najviac žiadostí o preplatenie zákrokov majú za zubárske zákroky v Poľsku a Česku. V jednotkách sa počet žiadostí pohybuje v prípade Nemecka a Maďarska. Vlani, keď ceny za zubárov vzrástli najviac za posledné roky, si preplatiť výkony v Poľsku nechalo takmer 500 poistencov Unionu. Najmenej za posledné roky ich bolo v prípade Česka a len traja z Nemecka, piatim preplácali opravu zubov realizovanú v Maďarsku. Celkovo uhradili vlani cezhraničné stomatologické zákroky 590 pacientom.

Balúchová spresnila, že preplatenie stomatologického ošetrenia spadá pod cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Potrebné je zaslať žiadosť spolu s originálom o zaplatení a záznam o ošetrení, respektíve lekársku správu s rozpisom poskytnutých výkonov.

Ako uviedol pre Pravdu hovorca poisťovne Dôvera Matej Štepiansky, v roku 2022 využilo dentálnu turistiku a požiadalo o preplatenie starostlivosti 3400 pacientov. „Z našej praxe ide najmä o poistencov, ktorí cestujú za zubnou starostlivosťou do Českej republiky, do Poľska či Maďarska, pričom žijú v prihraničných oblastiach. Svoje zohráva aj cenová dostupnosť,“ priblížil.

S akými diagnózami jazdia Slováci k zahraničným zubárom najviac? „Ide najmä o preventívne prehliadky, dentálnu hygienu, ošetrenie kazov, extrakcie zubov, protetické práce, základne stomatologické ošetrenia, čeľustno-ortopedické ošetrenia (zubné strojčeky). Menej často aj chirurgické extrakcie zubov,“ spresnil hovorca Dôvery. V prípade otázky, či poisťovňa očakáva po zrušení benefitov vzostup zubnej turistiky nechcel predbiehať. „Na prípadný dopad tejto zmeny si počkáme,“ reagoval.

Možnosť vycestovať za zdravotnou starostlivosťou do iného členského štátu EÚ bez súhlasu poisťovne má poistenec od 1. októbra 2013. Cezhraničné toky pacientov rastú podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) od roku 2015, o koľko pacientov išlo však štátna poisťovňa bližšie neuviedla. Za posledné štyri roky podľa Ivany Linetovej z Oddelenia komunikácie VšZP vzrástli počty aj vďaka výhodám, ktoré poskytovali poistencom. „Od roku 2019 poskytli zdravotné poisťovne zubný benefit takmer dvom miliónom poistencom v hodnote viac ako 100 miliónov eur,“ uviedla pre Pravdu.

Dôvodmi zahraničnej liečby sú podľa VšZP predovšetkým zemepisná oblasť, kratšie čakacie doby a úspora peňazí. Linetová podotkla, že preplatenie nákladov za výkony v zubnom lekárstve, ortodoncii a čeľustnej ortopédii sú len v členských štátoch EÚ, a to do výšky úhrady ako na Slovensku. „Mimo EÚ je preplácaná len neodkladná zdravotná starostlivosť, a teda nie je možné požiadať o preplatenie nákladov v prípade zámerného vycestovania za poskytnutou zdravotnou starostlivosťou,“ pokračovala.

Štátna poisťovňa eviduje najčastejšie v špecializovanom odbore zubné lekárstvo, ortodoncia a čeľustná ortopédia výkony záchovnej stomatológie, liečbu čeľustno-ortopedickými aparátmi a riešenie zubných náhrad. „Za VšZP upozorňujeme, že nízka cena nie je indikátorom kvality a neoverené zubné zákroky v zahraničí sú potenciálne rizikové, preto sa odporúčame vyhýbať takýmto, síce na prvý pohľad lákavým, ale výsledok negarantujúcim zákrokom mimo Slovenska,“ podotkla Linetová.

Foto: Henrieta Mihalková

zubárska turistika Srbsko, Kysáč Slovákov láka zubná turistika.

Zo zubárskeho kresla do postele na pár krokov

Pred rokmi cestovala za zubnou turistikou do maďarského Győru aj čerstvá penzistka Daniela zo Sládkovičova. Hoci maďarsky nehovorí, rečová bariéra pre ňu problémom nebola. Vzala si so sebou rodinného známeho, ktorý jej tlmočil. Na návštevu stomatologičky u susedov nedá dostupiť ani po rokoch a o jej službách hovorí len v superlatívoch. Hlavnou motiváciou zubnej turistiky pre ňu primárne boli finančne menej náročné služby a prístup lekárky.

Keď si nechala vypracovať v roku 2015 ponuku za strhnutie starého mostíka, ošetrenie zubov, trhanie zubu a odtlačky, súkromný stomatológ jej na Slovensku vyčíslil sumu 4500 eur s tým, že ak sa vyskytnú komplikácie, cena môže ešte narásť. Kým suma u slovenského zubára zahŕňala opravu ôsmich zubov, v Győri jej zubárka ponúkla cenu tisíc eur a opravila jej ich v priebehu šiestich sedení jedenásť. Daniela ocenila, že z ambulancie neodchádzala bez dočasnej zubnej protézy. „Ani jeden deň som nebola bez zubov,“ uviedla.

Populárnou destináciou je pre Slovákov dnes srbská obec Kysáč, ktorú sme navštívili osobne v sprievode troch pacientok z Nového Mesta nad Váhom. Do oblasti, kde žijú početné slovenské komunity, dochádzajú dve z nich kvôli lacnejším fixným strojčekom a výhodnejšej oprave zubných kazov a plomb, tretia navštevuje slovensky hovoriacu stomatologičku kvôli nižším cenám za zubné náhrady.

Čítajte viac Slováci našli liek na vysoké ceny zubárov: Za lacnejšími zákrokmi jazdia do Srbska. Koľko ich stojí implantát či strojček?

Ceny za kompozitnú bielu plombu sa tu začínajú na dvadsiatich eurách, implantáty od štyristo a zirkónové korunky na 150 eurách. Výrazne tu ušetria aj rodičia, ktorí chcú deťom dopriať rovné zuby. Pacientky Marína a Lea tu zaplatili za fixné strojčeky 1400 eur s tým, že na začiatku uhradili prvých 700 eur, druhú polovicu až po roku.

Rovnako ako ony sem jazdí aj väčšina Slovákov s náročnejšími diagnózami. „Najčastejšie je to paradentóza. Ľudia potrebujú implantáty, korunky, všeobecne protetiku – mobilnú aj fixnú. Chodia nám, ale nie tak často, aj ortodontickí pacienti,“ uviedla pre Pravdu stomatologička Marina Francisti, ktorá ordinuje v Kysáči rovnako ako Ana Meši. Aj jej ambulantné priestory využívajú najčastejšie pacienti s takzvanou parciálnou bezzubosťou, ktoré potrebujú protetické náhrady.

Dentálna turistika však nie je len hovorovým pomenovaním. Čas strávený v kresle môžu pacienti skombinovať s turizmom. Súčasťou premyslenej stratégie je aj možnosť organizovanej prepravy a ubytovanie neďaleko ordinácií. Zo zubárskeho kresla do postele je to v prípade niektorých ambulancií doslova na pár krokov.

Kam si chodia k zubárom zahraniční Slováci?

Cieľovou destináciou zubnej turistiky však nie sú len krajiny mimo Európskej únie, ale aj Slovensko. Kým pre časť našincov sú ceny často nedostupné, zahraniční Slováci sa na ošetrenie zubov vracajú z iných členských štátov EÚ, ale aj zo zámoria. Slovenské ceny sú sympatickejšie aj pre Slovenku Katarínu, ktorá žije 24 rokov v Spojených štátoch amerických. Zákrok u stomatológa v Piešťanoch si pravidelne plánuje vždy súbežne s návštevou rodiny na Slovensku. Jazdí sem každý rok, naposledy navštívila rodnú krajinu vlani v júni. „Vždy idem na ročnú preventívnu prehliadku a dentálnu hygienu. Celkovo zaplatím približne sto eur,“ priblížila s tým, že len za samotnú hygienu by v zámorí nechala viac ako sto dolárov.

Ako priblížila, ceny v USA sú podstatne vyššie ako u nás a nepokryje ich ani dentálne poistenie, ak ho napríklad dostane zamestnanec od zamestnávateľa, čo nie je automatické. „Ceny za stomatologické zákroky sú obyčajne extrémne drahé, dokonca také, že existujú na to aj pôžičky,“ uviedla pre Pravdu.

Stále má čerstvo v pamäti príklad, kedy musela vycestovať spoza Atlantiku za zubárom na Slovensko. „Dvaja zubári v USA mi tvrdili, že potrebujem odstrániť na zube koreňový kanálik. Keďže tento zákrok bol a stále je finančne náročný – 2000 dolárov a viac, rozhodla som sa zájsť pre radu slovenskému zubárovi. Na moje prekvapenie mi poradil, že on tento zákrok v mojom prípade neodporúča a radšej mi zub zachráni. A tak aj urobil,“ priblížila zážitok spred 15 rokov.

Neporovnateľne nižšia bola podľa jej slov aj cena. „Presne si ju nepamätám, ale určite to bolo menej ako 100 dolárov. A fakt, že mi zub zachránil, namiesto toho, aby urobil zákrok, ktorý som vlastne nepotrebovala, ale bol by finančne výnosnejší pre zubára, ako to praktikujú v USA,“ pokračovala. Takúto skúsenosť nemá podľa nej sama. „Preto si môjho slovenského zubára vážim a vždy uprednostním jeho radu a službu. Tiež by som chcela dodať, že z mojej skúsenosti, v porovnaní s USA je kvalita služieb a prístrojov na Slovenku na vyššej úrovni,“ dodala Slovenka z USA Katarína.