Boje proruských separatistov zo samozvaných ľudových republík proti ukrajinskej armáde označil za prirodzenú sebaobranu.
Janukovyč sa vďaka operácii ruských tajných služieb vo februári 2014 dostal z povstaleckého Kyjeva na ruské územie. Dnes žije v ruskom Rostove na Done neďaleko ukrajinských hraníc, na Ukrajine je obžalovaný z velezrady, zneužitia moci a zo zodpovednosti za krvavý incident na kyjevskom Námestí Nezávislosti, kde pri prevrate zahynulo okolo sto ľudí. Janukovyč pripúšťa isté politické pochybenia, trestnú zodpovednosť ale rozhodne odmieta.
Aj v ruskom exile vraj dodnes Janukovyč vedie politické rokovania o riešení ukrajinskej krízy, s kým konkrétne rokuje ale na tlačovej konferencii nepovedal. Udržuje vraj spojenie aj s Kremľom, osobný styk s prezidentom Vladimirom Putinom nežiada.
Z Donbasu, kde od začiatku proruského povstania zahynulo vyše 10-tisíc ľudí, má Janukovyč „sto percent informácií“. Odpovede na otázku, či región aj po úteku do Ruska navštívil, sa vyhol. S „predstaviteľmi Donbasu“ sa ale občas stretáva.
Anexiu Krymu neuznal
Moskva si po dramatických zmenách v Kyjeve udržuje od Janukovyča odstup, aj keď mu poskytla azyl a podľa dostupných informácií mu predlžuje pobytové práva. Kremeľskí poradcovia vyčítajú exprezidentovi politické zlyhania v kríze z roku 2014. Anexia Krymu zostáva citlivým problémom, Janukovyč ju nikdy výslovne neuznal.
Svoje konanie v osudných dňoch pred okupáciou Krymu Ruskom sa bývalý prezident pokúsil vysvetliť. Komentoval informácie ukrajinskej tlače, že sám ruské jednotky na polostrov pozval.
Policajná misia
„Napísal som posolstvo Putinovi, v ktorom som sa odvolal na zmluvu o priateľstve a vzájomnej pomoci. Navrhol som usporiadať konzultácie a povolať (na Krym) policajnú mierovú misiu,“ povedal.
Zo straty Krymu Janukovyč de facto obvinil prozápadnú kyjevskú vládu. Režim vraj urobil všetko preto, aby sa problematického Krymu zbavil. Žiadne konkrétne kroky na obnovenie zvrchovanosti vraj ukrajinská vláda neurobila, venovala sa radšej „rozdeľovaniu mocenských pozícií“. Rozhodnutie obyvateľov Krymu vysloviť sa v referende pre pripojenie k Rusku bolo podľa Janukovyča „predvídateľné a vynútené prevratom kyjevskej junty“.