Tentoraz bude šesťstotisícovej bývalej juhoslovanskej republike vládnuť ako prezident.
Päťdesiatšesťročný politický veterán, ktorý si v rubrike pôvodné povolanie pokojne môže písať „premiér“, do kresla predsedu vlády prvý raz zasadol presne na svoje 29. narodeniny. Odvtedy šéfoval šiestim vládam a raz si už v minulosti vyskúšal aj prezidentské kreslo, do ktorého sa vracia po šestnásťročnej pauze.
Posledný z činných štátnikov, ktorí stáli pri rozpade Juhoslávie, nikdy neokúsil trpkosť volebnej porážky. Na víťaznú sériu nadviazal v uplynulú nedeľu ďalším triumfom. Získal 54 percent hlasov, čo znamená, že šiesti protikandidáti, s ktorými dvojmetrový dlháň odmietol viesť predvolebné debaty, lebo podľa jeho slov nedorástli do jeho úrovne, si nedokázali vynútiť ani druhé kolo volieb.
Hlava štátu má v Čiernej Hore iba obmedzené právomoci. „Zvyčajne to nie je prezident, kto rozhoduje o osude krajiny,“ pripomenul pre Rádio Slobodná Európa analytik Centra pre monitoring a výskum CeMI Zlatko Vujovič. „Iná vec je, keď ide o predsedu najväčšej strany, vtedy sa moc sťahuje s ním,“ dodal.
Djukanovič sa tri razy nakrátko stiahol z vedúcich štátnych funkcií. Ani na chvíľu však z rúk nepustil neformálne žezlo moci. „Cítim sa v politike už veľmi naplnený. Všetko, čo som si želal, som dosiahol,“ vysvetlil pred ôsmimi rokmi pre Pravdu, prečo prepustil post šéfa vlády svojmu mladému vicepremiérovi. „Čierna Hora obnovila svoju nezávislosť, ekonomicky sa pozviechala a pevne nastúpila cestu európskej a euroatlantickej integrácie. Čisto sebecky musím povedať, že po dvoch desaťročiach práce na jednom mieste je prirodzenou túžbou človeka zmerať si sily aj niekde inde. Ja by som to chcel skúsiť v biznise,“ dodal.
Nebol to však len biznis, čomu sa v nedlhých prestávkach od oficiálnych funkcií venoval jeden z najbohatších štátnikov sveta, medzi ktorých ho s odhadovaným rodinným majetkom 167 miliónov dolárov zaradil magazín Forbes. Djukanovič si aj vtedy, keď práve nebol premiérom či prezidentom, ponechal post šéfa Demokratickej strany socialistov (DPS), jedinej postkomunistickej strany Európy, ktorá od zmeny režimu ani raz nebola v opozícii. Pred dvoma rokmi vyhrala už desiate parlamentné voľby za sebou. Malý balkánsky štát vlani DPS doviedla k členstvu v NATO a v „predsieni“ EÚ sa Čierna Hora ako momentálne najpokročilejšia kandidátska krajina prepracovala k vízii vstupu v roku 2025.
Keďže nedeľňajšie prezidentské voľby boli prvým politickým meraním síl v Čiernej Hore od jej vstupu do NATO, niektorí pozorovatelia ho vnímali aj ako dodatočný plebiscit o tomto historickom kroku. Djukanovič pričlenenie k aliancii veľmi rázne presadzoval. Tábor odporcov, podporovaný Ruskom, historickým spojencom Čiernej Hory, však bol tiež pomerne silný.
Odporcovia NATO však s referendom, ktorého sa dožadovali, neuspeli. S vyhrotenou atmosférou okolo vstupu do aliancie súviseli aj nepokoje na jeseň 2016, ktoré čiernohorské úrady vyšetrujú ako Moskvou podporovaný pokus o prevrat. „Jasnú podporu získali kandidáti podporujúci členstvo Čiernej Hory v NATO,“ hodnotí výsledky volieb analytik Vujovič, podľa ktorého euroatlantický kurz krajiny súhrnne dostal impozantných 60 percent hlasov.