Raúl Castro, ktorý sa ako poslanec na zasadaní parlamentu tiež zúčastňuje, sa síce pokračovania v prezidentskej funkcii vzdáva, z veľkej politiky však neodchádza. Ponechá si kľúčový post prvého tajomníka Komunistickej strany Kuby, ktorý mu umožní kontrolovať všetko dianie vo vedení krajiny. Nového lídra si vládnuca a jediná povolená strana má zvoliť až na zjazde v roku 2021.
„Nový prezident bude mať viac moci v každodenných záležitostiach,“ predpovedá Hal Klepak, autor životopisnej knihy o Raúlovi Castrovi. „Ale kedykoľvek sa vyskytne kríza alebo zásadný problém so Spojenými štátmi, v zahraničnej politike či ekonomike, posledné slovo bude patriť Raúlovi,“ dodal expert pre denník Guardian.
Nielen z tohto dôvodu sa mnohí Kubánci nazdávajú, že zmena v prezidentskej funkcii nebude mať na pomery v krajine žiadny zásadný vplyv. „V tejto chvíli nevieme, čo nám budúcnosť prinesie,“ hovorí 45-ročná Havančanka Adriana Valdiviová. „Raúl končí a Fidel je históriou. Nevidím východisko, ktoré by pomohlo Kubáncom žiť lepšie. Platy sú stále rovnaké, nerastú a Trump ide teraz uťahovať skrutky blokádou,“ dodáva učiteľka, ktorá zarába 24 dolárov mesačne.
Sám Díaz-Canel tvrdí, že mieni pokračovať v castrovskom kurze opatrných ekonomických reforiem pri zachovaní systému jednej strany a prísnej štátnej regulácie hospodárstva. "Necítim potrebu žiadnych zlomov v našej krajine. Potrebujeme predovšetkým kontinuitu,“ povedal v jednom rozhovore.
"Tohto inžiniera narodeného po revolúcii čaká neľahká úloha upevniť svoju autoritu, skonsolidovať výdobytky revolúcie a pustiť sa do nevyhnutnej aktualizácie súčasného ekonomického modelu,“ napísala o Díazovi-Canelovi agentúra AFP.
Opoziční predstavitelia sú presvedčení, že komunisti ani naďalej nedajú inak zmýšľajúcim šancu uchádzať sa o mandáty vo voľbách a nepripustia v krajine demokratické zmeny. „Súčasná gerontokracia si udrží kontrolu prostredníctvom slabej a dobre ovládanej bábky,“ napísala na sociálnej sieti známa kubánska blogerka Yoani Sánchezová. Podľa nej v kubánskej spoločnosti prevláda fatalizmus a presvedčenie, že sa nič nezmení. „Tento pocit je priamym dôsledkom šiestich dekád, keď Fidel Castro a po ňom jeho mladší brat Raúl úplne ovládli všetko dianie,“ dodala Sánchezová.
Unavený režim
Vyše 70 percent zo súčasných 11 miliónov obyvateľov Kuby sa narodilo po roku 1959, keď sa k moci dostali komunisti. Režim podľa Sánchezovej spustil propagandu na školách i v médiách, v ktorej prezentoval Castra a jeho revolucionárov ako „otcov vlasti a spasiteľov“. Partizánska vojna koncom päťdesiatych rokov zvrhla režim Fulgencia Batistu, za ktorého bola Kuba rajom amerických investícií i turistov, ale v krajine panovali extrémne rozdiely.
Najmä ľudia na vidieku na tom boli veľmi biedne. Vtedy vtrhol na politickú scénu „advokát chudobných“ Fidel Castro a začal budovať socializmus. Po pozemkovej reforme znárodnil majetok zahraničných i domácich podnikateľov a zakázal všetky politické strany s výnimkou komunistickej. „Logické by bolo ukončiť teraz túto historickú kapitolu, ale v celej kubánskej spoločnosti je cítiť únavu,“ domnieva sa blogerka Sánchezová.
Raúl Castro bol hlavou štátu od roku 2006, keď mu tento post ako svojmu dlhoročnému zástupcovi pre svoj zlý zdravotný stav zveril Fidel. V apríli 2011 po staršom bratovi, ktorý zomrel päť rokov nato, prevzal Raúl aj funkciu šéfa komunistickej strany.
Pragmatickejší brat sa snažil reformovať
Raúl, ktorý má povesť pragmatika, presadil viaceré reformy. Keď sa ujal moci, Kubánci nemohli podnikať, absolútna väčšina nemala ani mobil. Dnes je v krajine päť miliónov mobilov a asi pol milióna živnostníkov, ktorí podnikajú najmä v turistike a poľnohospodárstve. Tri štvrtiny Kubáncov ale naďalej pracujú v neefektívnom plánovanom hospodárstve sovietskeho strihu, kde je priemerná mesačná mzda 31 dolárov.
Mocenský monopol komunistickej strany ale zostal nedotknuteľný. Sám Raúl odmietol, že by mal na Kube skončiť socializmus. „Nezvolili ma, aby som na Kube znovu zaviedol kapitalizmus. Zvolili ma, aby som socializmus bránil, presadzoval a zdokonaľoval, nie ho ničil,“ hlásal, a toto motto zjavne odovzdá aj svojmu nástupcovi.