Novo objavené dokumenty a lekárske záznamy z doby nacizmu údajne ukazujú, že doktor Asperger sa podlizoval režimu tým, že posielal deti na viedenskú kliniku Am Spiegelgrund, kde boli metodicky zabíjané duševne alebo fyzicky postihnuté deti podľa teórie, že pre rasovo čistú spoločnosť nemajú žiadnu cenu. Na klinike bolo zabitých dokopy 789 detí.
Sám Asperger, ktorý nebol členom nacistickej strany NSDAP, pritom ešte v roku 1980 v prejave na Viedenskej univerzite krátko pred svojou smrťou tvrdil, že odovzdávať deti nacistom odmietal, za čo ho vraj stíhala tajná polícia Gestapo.
Czech napísal, že Asperger sa prispôsobil nacistickému režimu a „za svoje uisťovanie o lojalite bol odmeňovaný kariérnymi príležitosťami“.
Akademici univerzity v anglickom Cambridge v úvodníku aktuálneho vydania časopisu Molecular Autism poznamenali, že Asperger „sa vedome stal zubom v súkolí nacistickej vraždiaceh mašinérie“ a tiež „súčasťou očí a uší Tretej ríše“.
„Nikto s diagnózou Aspergerovho syndrómu by sa nemal cítiť nijako poškvrnený touto veľmi problematickou históriou,“ povedala BBC riaditeľka britského Centra pre autizmus Carol Poveyová.
„Očakávame, že tieto zistenia zažnú rozsiahlu debatu medzi 700 000 autistami a ich rodinami v Británii, najmä medzi tými, ktorí sa stotožňujú s termínom ‚Asperger‘,“ povedala expertka.
Aspergerov syndróm sa vyznačuje predovšetkým ťažkosťami v komunikácii a sociálnom správaní. Na druhej strane ľudia s týmto postihnutím bývajú úprimní, bez problémov rozumenjú písaným pravidlám a mávajú veľmi dobrú pamäť. Asperger syndróm prvýkrát identifikovali v roku 1944; dlho bol označovaný ako „autistická psychopatia“. Až britská psychiatrička Lorna Wingová začala v roku 1981 raziť pojem Aspergerov syndróm.