V dokumente sa Severná Kórea zaviazala pracovať na úplnom odstránení jadrových zbraní z Kórejského polostrova, zatiaľ čo Washington sľúbil poskytnúť Pchjongjangu bezpečnostné záruky. (Viac v správe Kim sľúbil jadrové odzbrojenie, Trump bezpečnostné garancie.)
Korešpondent agentúry Reuters Josh Smith na twitteri napísal, že dohoda mnoho ľudí nepresvedčí. „Pesimisti ju budú vnímať ako bezzubú, ako dokument, ktorý nič nové neprináša, optimisti v nej uvidia len začiatok,“ uviedol.
Smith tiež poznamenal, že diabol sa skrýva v detailoch. „Čo myslí tým“ nové vzťahy" a „trvalý a stabilný mierový režim“? A čo ‚jadrové odzbrojenie Kórejského poloostrova‘? Znamená táto vágnosť, že sa nemohli dohodnúť? Alebo si nechávajú priestor na manévrovanie?" dodal.
„Ak je toto výsledok … tak je deprimujúci. Je to ešte menej, než väčšina skeptikov očakávala. Domnieval som sa, že sa Kim aspoň vzdá nejakých rakiet, uzavrie nejaké jadrové zariadenia, niečo konkrétne,“ napísal na twitteri analytik Robert Kelly.
„Toto sľubujú posledných 25 rokov!“ uviedol Vipin Narang, ktorý pôsobí ako expert na jadrové stratégie na americkom Massachusettskom technickom inštitúte.
Sociológ Aidan Foster-Carter, ktorý sa dlhodobo venuje situácii na Kórejskom polostrove, poznamenal, že rámcové dohody medzi KĽDR a USA z októbra 1994 bolo konkrétnejšie než záverečné vyhlásenie z dnešného summitu. V rámcovom dohovore, ktorý definitívne stroskotal v roku 2003, sa Pchjongjang zaviazal zastaviť jadrový program výmenou za dodávku ľahkovodného reaktora.