„Vyzývam západných partnerov, aby nevyužívali takpovediac naslepo medzinárodné organizácie na vlastné nekalé ciele,“ vyhlásil Lavrov citovaný agentúrou RIA Novosti s tým, že už požiadal generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa o vysvetlenie vrátane chýbajúcej informácie určenej BR OSN. Teda subjektu, ktorý sa priamo podieľa na riešení sýrskeho konfliktu.
Odhalenie Lavrova nasleduje iba niekoľko dní po tom, čo komisár OSN pre otázky utečencov Filippo Grandi vyhlásil, že na návrat utečencov do Sýrie je vraj ešte priskoro. „Je tam stále ešte veľa vojny,“ tvrdí komisár. Podľa sekretariátu OSN mal vraj na mysli myšlienku, podľa ktorej, „kým nebude existovať politický prechod, hlavní darcovia pomoci, teda Západ, nebudú financovať obnovenie infraštruktúry a v konečnom dôsledku celé hospodárstvo“. Pod "politickým prechodom“ sa rozumie hlavne odchod prezidenta Bašára Asada z politickej scény.
Washington si kladie podmienky
„Okrem západných darcov existujú však aj iní darcovia,“ reagoval minister Lavrov. V súvislosti s tajnou direktívou sekretariátu OSN sa ušlo od šéfa ruskej diplomacie aj Washingtonu. „USA sa pokúšajú umelo brzdiť proces návratu utečencov pomocou zákazu účasti na obnove sýrskej infraštruktúry,“ vyhlásil Lavrov po stretnutí s libanonským rezortným kolegom Gebranom Basilom. Svoje tvrdenie oprel ruský minister o verejne dostupné výstupy z washingtonského rokovania osobitného predstaviteľa OSN pre Sýriu Steffana de Misturu so šéfom diplomacie USA Mikeom Pompeom. V komentári amerického ministerstva sa napríklad objavilo aj konštatovanie, podľa ktorého „je dokonca predčasné, čo i len rokovať o otázkach obnovy Sýrie“. Nechýba ani už spomínaná zmienka o „začiatku politického procesu“ vrátane novej sýrskej ústavy. Damask pritom už ponúkol všetkým politickým silám v krajine spoluprácu na novom prvom zákone štátu. Je tu však ešte jeden bod v postoji Washingtonu: udržať svoju samozvanú vojenskú prítomnosť v Sýrii do „úplnej porážky islamských teroristov“, ktorí sú dodnes na severozápade Sýrie.
A tak je svet zatiaľ svedkom sklamaných nádejí, a to nielen Moskvy, z očakávanej účasti USA, členských krajín únie i humanitárnych agentúr OSN v procese obnovy Sýrie po siedmich rokoch vojny. V neposlednom rade aj plánovaného návratu miliónov sýrskych utečencov do vlasti. Na druhej strane badať zvýšenú aktivitu Pekingu, ktorý chce hrať úlohu sprostredkovateľa, a Damasku, ktorý chystá úder na mesto Idlib, poslednú baštu islamských radikálov v Sýrii. Podľa portálu VPK na neúspechu návratu utečencov má podiel aj Turecko.
Turecku vyhovuje asimilácia Sýrčanov
„Ani vo sne neráta s návratom Sýrčanov na územie kontrolované prezidentom Asadom. Mnohí sa už v Turecku asimilovali, k čomu im veľmi pomáha Ankara. Hlavne však turecký prezident Erdogan potrebuje utečencov ako inštrument nátlaku, ktorý mu pomáha dostávať od Bruselu miliardy dolárov. V neposlednom rade vytvárať tlak na Grécko a Nemecko, ktoré čelia utečeneckej kríze,“ sumarizuje spomínaný portál.
Viacerí pozorovatelia pripomínajú ešte jeden aspekt postoja Ankary. Turecko má záujem udržať sýrskych utečencov na severe Sýrie, ktoré kontroluje jeho armáda. Majú sa stať akousi protiváhou tam žijúcim Kurdom.