Favoritom volieb sú boli sociálni demokrati premiéra Stefana Löfvena, ktorý v spolupráci so Stranou zelených vedie menšinový kabinet. Lenže ľavica, ktorá desaťročia dominovala švédskej politickej scéne, nemohla rátať s príliš uspokojivým výsledkom.
"Mali sme veľa prieskumov verejnej mienky, skoro každý deň. Je pravdepodobné, že sociálni demokrati budú najväčšou stranou, ale stratia v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami,“ reagoval pred voľbami pre Pravdu politológ Anders Sannerstedt z Lundskej univerzity, pripomínajúc, že centristickú ľavicu volilo pred štyrmi rokmi 31 percent Švédov. "Za posledné štvrťstoročie klesli sociálni demokrati zo 45-percentnej podpory na ledva 25 percent. Teraz očakávali najhorší výsledok v histórii,“ uviedol Sannerstedt.
Kultúrna a rasová identita
V úplne odlišnej situácii sú Švédski demokrati. Za nárastom popularity krajnej pravice je určite utečenecká kríza. Nie však len ona. Švédsko bolo pomerne otvorenou krajinou pre migrantov, ale nie až v takej miere, ako sa často tvrdí.
"Tak ako aj inde sa imigrácia stala symbolom neakceptovateľnej zmeny. Švédsko v nedávnej minulosti určite prijalo viac migrantov na počet obyvateľov ako väčšina európskych krajín. Ale tvrdé reštrikcie týkajúce sa ekonomickej migrácie existujú v krajine už od 70. rokov. Skutočnou zmenou je, že už nehovoríme o sociálnych triedach. Dôležitejšou sa stala kultúrna a rasová identita,“ napísal komentátor britského nedeľníka Observer Kenan Malik.
Malik upozornil na svoj postreh ešte z roku 2010, keď sa Švédski demokrati dostali prvý raz do parlamentu. "Vtedy som napísal, že tento šok vyplýva tiež z toho, že Švédi sami seba vnímajú ako iných v porovnaní s ostatnými európskymi národmi. Ako otvorených, tolerantných a progresívnych,“ pripomenul Malik s tým, že túto predstavu narušila aj ekonomická kríza v roku 2008. Švédsko stále zostáva krajinou s pomerne malou nerovnosťou medzi bohatými a chudobnými. Lenže podľa štatistík v tomto ukazovateli zaznamenalo najstrmší pokles zo všetkých krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
"Výskum Štokholmskej univerzity ukázal, že tak ako aj inde v Európe sú voličmi euroskeptických a protimigrantských strán ľudia, ktorých zamestnanie a celková ekonomická situácia sa zhoršili po finančnej kríze v roku 2008,“ napísal denník Guardian.
Ako pri iných krajne pravicových stranách, napríklad v prípade francúzskeho Národného frontu, ktorý sa nedávno premenoval na Národné združenie, či maďarského Jobbiku, sa líder Švédskych demokratov Jimmie Akesson snaží zlepšiť svoj obraz na verejnosti. Extrémisti majú korene v neonacistickom hnutí, ale niekoľko desiatok členov vylúčili za otvorene rasistické postoje. Stranu na protest proti miernejšiemu kurzu v roku 2014 dobrovoľne opustila matka Akessonovej partnerky.
"Je to však len vlk v ovčom rúchu,“ vyhlásila pre agentúru AFP o Akessonovi Lisa Pellingová, hlavná analytička ľavicovo orientovaného švédskeho think-tanku Arena Idé.
Šéf Švédskych demokratov hovorí o moslimoch ako o najväčšej zahraničnej hrozbe pre Švédsko od druhej svetovej vojny. Vyčíňanie gangov na predmestiach niektorých švédskych miest spája takmer výlučne s migráciou. Akesson žiada referendum o vystúpení krajiny z Európskej únie.
Podľa spravodajského portálu TheLocal.se sú Švédski demokrati ochotní prijímať cudzincov len zo susedných krajín. Ale aj tí by mohli žiadať o azyl len vtedy, ak v ich štáte hrozí vojna. "Nehodia sa do Švédska a, samozrejme, ťažko si hľadajú prácu,“ povedal minulý týždeň v televíznej debate o cudzincoch Akesson.
Zatiaľ neakceptovateľní
Okrem migrácie je program Švédskych demokratov mixom pravicovo-ľavicového populizmu od znižovania daní po zvyšovanie rodičovských príspevkov. Majú však šancu dostať sa do vlády? Ľavicové a pravicové centristické stany s nimi spoluprácu odmietajú. Je pravdepodobné, že Švédsko po voľbách povedie menšinová vláda na čele so sociálnymi demokratmi alebo s liberálno-konzervatívnou Umiernenou stranou.
Švédski demokrati však môžu blokovať až pätinu hlasov. "Je to veľmi zložitá parlamentná situácia. Nedá sa nič vylúčiť. Bol by som však veľmi prekvapený, keby sa Švédski demokrati stali súčasťou vlády po voľbách,“ vyhlásil pre Pravdu politológ Niklas Bohlin zo Stredošvédskej univerzity. "Sú však náznaky, že najmä Umiernená strana je otvorená spolupráci s nimi na lokálnej úrovni. Svedčí to o tom, že sa toho prípadne môžeme dočkať aj v súvislosti s vládou. Myslím však, že to ešte nejaký čas potrvá,“ reagoval Bohlin.
"V blízkej budúcnosti nebudú Švédski demokrati vo vláde,“ predpokladá aj politológ Nicholas Aylott zo Södertörnskej univerzity v Štokholme. "Žiadna strana nie je pripravená na rokovanie s nimi. Švédski demokrati by mohli tolerovať vládu Umiernenej strany alebo kresťanských demokratov. Vyžadovalo by so to isté nepriame vyjednávania, ktoré by sa mohli udiať prostredníctvom médií,“ uviedol pre Pravdu Aylott.
Podľa odborníka sa však možno blíži čas, keď budú Švédski demokrati pre ostatné strany akceptovateľní. "O štyri roky už môže byť situácia úplne iná ako teraz,“ myslí si Aylott.