Pôvodne sa chcela usadiť v Kanade, USA alebo v Británii. V každom prípade ju z tranzitného hotela na bangkockom letisku nedeportujú do Rijádu. Do monarchie, v ktorej sa stále porušujú ľudské práva, kde rozsudky smrti za „urážku islamu“ a šírenie myšlienok ateizmu sú neospravedlniteľným hriechom. Rahaf sa však dopustila niečoho ešte horšieho – vzdala sa islamskej viery. A to sa neodpúšťa. Predovšetkým v samotnej rodine odvážlivca.
Urobili z capa zahradníka
„Ak by som sa vrátila, tak ma bratia kvôli pošpineniu dobrého mena rodiny určite zabijú,“ bol vari hlavný dôvod osemnásťročnej dievčiny, prečo o návrate nechcela počuť. Do krajiny, kde telesné tresty vrátane ukameňovania a odsekávania končatín a verejných popráv „garantujú“ pravidlá „ako sa správať“ v náboženskom kódexe známom ako šaría (cesta). Ani to však nebránilo niektorým krajinám presadiť v roku 2016 členstvo Saudskej Arábie v Rade OSN pre ľudské práva so sídlom v Ženeve. Dokonca jej Rijád šéfoval a do decembra tohto roku je riadnym jej členom spolurozhodujúcim o porušovaní ľudských práv.
Pred čím mladá Rahaf konkrétne utiekla, dokumentuje napríklad výročná správa Amnesty International za rok 2016 až 2017. Doslova konštatuje: „Orgány Saudskej Arábie na základe nejasného obvinenia vážne obmedzili práva na slobodu prejavov, združovania a zhromažďovania, zadržovali a väznili kritikov súčasnej vlády, ochrancov ľudských práv, aktivistov za práva menšín. Praktiky mučenia a iného zlého zaobchádzania so zadržiavanými sú stále veľmi časté predovšetkým počas výsluchov. Ženy čelia diskriminácii či už z pohľadu práva, alebo aj v praxi a boli nedostatočne chránené pred sexuálnym a iným násilím. Súdy vyniesli mnohé rozsudky smrti v prípade nenásilných trestných činov, ako aj v prípade mladistvých páchateľov, čo vyústilo do vykonania desiatok popráv. Koaličné sily vedené Saudskou Arábiou sa v Jemene dopustili vážneho porušovania medzinárodného práva vrátane vojnových zločinov.“
Kozmetické úpravy nič nemenia
Podľa väčšiny pozorovateľov na situácii nič nezmenili ani viaceré „revolučné“ reformy korunného princa Muhammada bin Salmána. Podľa nich napríklad od septembra 2017 môžu ženy riadiť auto a od januára minulého roku zase na vlastné oči vidieť futbalový zápas priamo na štadióne. Aj naďalej však o osude žien v monarchii rozhodujú muži. Aj keď im v máji 2017 kráľ dovolil samostatne využívať napríklad služby zdravotníctva či možnosť vzdelávania.
Prípad al-Kunúnovej, utekajúcej pred rodinou a núteným sobášom, sa stal celosvetovo mediálne sledovanou kauzou. Pri sledovaní však ostáva. A v Rijáde sa naďalej riadia podľa vlastných zákonov. Ako napríklad v prípade vraždy novinára Džamála Chášakdžího na saudskoarabskom konzuláte v tureckom Istanbule. A Rahaf si to uvedomuje. Agentúre Reuters to v hotelovej izbe v Bangkoku povedala na rovinu: „Moji bratia, rodina a ľudia zo saudskoarabského veľvyslanectva budú na mňa čakať v Kuvajte (odtiaľ odcestovala s rodičmi na dovolenku do Thajska – poz. red.) Zabijú ma.“ A to bol aj dôvod, prečo sa v Bangkoku odmietla stretnúť s otcom, ktorý pricestoval do Thajska, a prečo Rahaf komunikovala so svetom počas pobytu v hoteli, v ktorom sa pôvodne zabarikádovala, iba cez internet.
Vďaka za záchranu
„Ľudia a médiá, zachránili ste Rahaf život,“ vyhlásila Núra Alharbíová (20), dobrá kamarátka Kunúnovej. „Nemohla tomu uveriť, zverila a mi, keď sme spolu telefonovali. Bola vystresovaná a vystrašená. Povedala, že jediné, čo ju držalo, boli správy, ktoré čítala na sociálnych sieťach. Vaša podpora jej zmenila a zachránila život,“ vyhlásila Alharbíová.
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok z denníka Pravda.