Nemecká kontrarozviedka zvažuje, že začne sledovať AFD ako celok

15.01.2019 17:10

Nemecká kontrarozviedka sa rozhodla preskúmať, či začať sledovať najsilnejšiu opozičnú stranu Alternatívu pre Nemecko (AfD) ako celok. Na tlačovej konferencii v Berlíne to dnes povedal šéf Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV) Thomas Haldenwang. Ak sa jeho úrad na sledovanie AfD skutočne odhodlá, bude to krok, ktorý nemá v dejinách spolkovej republiky obdobu. Protestná a protiimigračná strana sa chce brániť právnou cestou.

Civilná kontrarozviedka už v niekoľkých spolkových krajinách sleduje mládežnícke organizácie AfD a tiež jej konkrétnych politikov pre aktivity, ktoré by mohli ísť proti slobodnému demokratickému poriadku krajiny. Stranu ako takú ale zatiaľ nesleduje. Teraz chce predovšetkým na základe verejných vyjadrení členov AfD systematicky preskúmať, nakoľko sa v zoskupení dajú vysledovať pravicovo extrémistické tendencie. Zameria sa pritom najmä na krídlo okolo predsedu durýnskej AfD Björna Höckeho a mládežníckej organizácie strany.

„Považujeme to rozhodnutie za zlé, budeme proti nemu postupovať právne,“ povedal dnes v reakcii šéf strany Alexander Gauland, podľa ktorého je postup kontrarozviedky ovplyvnený aj politickým tlakom. Predsedníčka poslancov AfD Alice Weidelová zase vyjadrila presvedčenie, že prípad jej strany je skutočným dôvodom, prečo vlani z čela kontrarozviedky musel odísť Hans-Georg Maassen. Za neho by podľa nej BfV nikdy takéto rozhodnutie neurobila. Maassen na čele úradu skončil kvôli niekoľkým nepodloženým výrokom.

Oznámenie kontrarozviedky, podľa ktorej pre sledovanie politickej strany musia byť splnené prísne právne nároky, naopak podporil minister vnútra Horst Seehofer (CSU), ktorý zdôraznil, že nie je založené na politickom, ale odbornom posúdení situácie. Krok nevadí ani koaličným sociálnym demokratom (SPD) alebo opozičným liberálom (FDP).

Vedenie AfD, ktorú rad pozorovateľov považuje za pravicovo populistickú až radikálnu, sa chce sledovanie kontrarozviedkou vyhnúť, aj preto, že by to mohlo negatívne pôsobiť na časť voličov, ako dnes pripustili jej predstavitelia. Rad voličov totiž Alternatívu pre Nemecko volí z protestu, nie z presvedčenia, a ak by strana bola sledovaná kontrarozviedkou, mohli by svoj hlas dať radšej niekomu inému.

Aj preto v novembri stranícka pracovná skupina vytvorila zoznam odporúčaní. Členom v nich kladie na srdce napríklad to, aby sa vyvarovali paušálneho hanobenia cudzincov, prisťahovalcov a utečencov. Nemajú tiež všeobecne spochybňovať slobodu vyznania pre moslimov. Kvôli opakovaným problémom v rovnaký mesiac šéf strany Jörg Meuthen vyzval radikálne zameraných politikov, aby AfD opustili. Ak tak neurobia, pokúsi sa ich podľa neho strana vylúčiť.

AfD, ktorá doteraz výrazne ťažila z kritiky migračnej politiky kancelárky Angely Merkelovej, má už zastúpenie vo všetkých 16 krajinských spolkových snemoch. V celonemeckom parlamente je treťou najsilnejšou stranou – vo voľbách v roku 2017 získala 12,6 percenta hlasov.

Radikálnymi výrokmi na seba politici AfD upozorňujú pomerne často. Predseda strany Gauland napríklad hovoril o tom, že obdobie nacizmu je len „vtáčím trusom“ na úspešných nemeckých dejinách, predseda durýnskej AfD Hock zase pamätník holokaustu v centre Berlína označil za „pamätník hanby“. Niekdajší šéf mládežníckej organizácie AfD v Dolnom Sasku Lars Steinke svojho času označil strojcu neúspešného atentátu na nacistického vodcu Adolfa Hitlera Clausa von Stauffenberga za zradcu a zbabelca. Ospravedlňoval tiež nacistický útok na Poľsko.

#tajná služba #Nemecko #kontrarozviedka #AfD
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk