Z najnovších údajov Európskeho podporného úradu pre azyl, zverejnených tento týždeň, vyplýva, že Gruzínci sú v prvej desiatke žiadateľov podľa štátnej príslušnosti. Pribúda čoraz viac tých, čo zneužívajú bezvízový režim na azylovú turistiku. V roku 2017 sa v EÚ uchádzalo o azyl viac ako 11-tisíc Gruzíncov, vlani ich bolo dokonca až vyše 19-tisíc. „Najviac žiadostí vlani zaznamenali úrady vo Francúzsku – bolo ich takmer 7-tisíc,“ napísal gruzínsky server Civil Georgia. Dovedna v celej únii vlani uspelo len päť percent žiadateľov z Gruzínska.
Nepríjemnému prílevu čelí aj Nemecko. V minulom roku si tam podalo žiadosť o azyl takmer 3-tisíc Gruzíncov. A to napriek tomu, že nemecká vláda od roku 2017 oficiálne označuje ich vlasť za bezpečnú krajinu. „V Gruzínsku sa veľa zmenilo, ale sociálne problémy pretrvávajú. Nemecko poskytne žiadateľovi o azyl ubytovanie a 400 eur mesačne. Na nemecké pomery je to skromné, ale je to oveľa viac ako priemerná mesačná mzda v Gruzínsku,“ povedala pre stanicu Deutsche Welle sociálnodemokratická politička Eter Hachmannová, ktorá pochádza z Tbilisi.
Gruzínci, ktorí by chceli zapustiť korene v Nemecku, musia vedieť, že uspeje len hŕstka. Ani nie k jednému percentu z nich pristupujú tamojšie úrady ako k legitímnym žiadateľom. Znamená to, že ich nakoniec vyhostia. Azylová turistika Gruzíncov vyjde Nemcov na nemalé peniaze. Ide nielen o náklady na bývanie a o finančnú podporu. Platia im jednosmerné letenky do Tbilisi, podobne tlmočníkov na súdoch a v nemocniciach. Aby toho nebolo málo, napríklad ministerstvo spravodlivosti v Sasku uvádza, že takmer tretina väzňov pochádza zo zahraničia s tým, že Gruzínci sú za mrežami štvrtí najpočetnejší po Poliakoch, Tunisanoch a Líbyjčanoch. Súdy ich najčastejšie trescú za krádeže (veľakrát ide o organizovanú zločinnosť).
Eurokomisár Johannes Hahn pred pár mesiacmi vyhlásil, že si nemyslí, že by hrozilo pozastavenie platnosti bezvízového režimu s Gruzínskom, ale na druhej strane počuť veľa znepokojených hlasov od niektorých predstaviteľov vo Francúzsku, vo Švédsku, v Nemecku a v Rakúsku, kam smeruje najviac Gruzíncov s vidinou, že sa už nevrátia domov. Vlani sa do Tbilisi vybrala nemecká delegácia, ktorá apelovala na tamojšieho ministra vnútra, aby podnikol kroky proti azylovej turistike.
Zlú situáciu neberú na ľahkú váhu ani politici v Tbilisi. Na prvý pohľad sa môže zdať, že počet žiadateľov o azyl nie je v rámci celej EÚ vysoký, treba si však uvedomiť, že Gruzínsko má len zhruba 3,7 milióna obyvateľov. „Keby sa zvyšoval počet migrantov, mohlo by to ohroziť dohodu o bezvízovom styku medzi našou krajinou a členskými štátmi únie,“ upozornila podľa servera Jamnews šéfka parlamentného výboru pre európsku integráciu Tamar Chulordavová.
Obavy politikov v Tbilisi už zašli tak ďaleko, že začali zvažovať prijatie zákona, ktorý by trestal občanov, čo sa rozhodli nelegálne zostať v niektorom z členských štátov EÚ. Šéf diplomacie David Zalkaliani vyzval spoluobčanov, aby žiadosťami o azyl nemíňali čas, pretože šanca získať ho je podľa neho nulová.
Žiadosti Gruzíncov o azyl v štátoch EÚ
- Vo Francúzsku si v minulom roku podalo žiadosť o udelenie azylu 6 960 gruzínskych občanov. Postavenie utečenca priznali len 125 ľuďom.
- V Nemecku chcelo v roku 2018 dostať azyl 2 976 osôb z Gruzínska. Ani nie jedno percento z nich považujú za legitímnych žiadateľov.
- Vo Švédsku sa vlani uchádzalo o azyl 1 260 Gruzíncov. Úrady vyhoveli iba piatim ľuďom.