Turecká armáda v stredu spustila leteckú a pozemnú intervenciu do Sýrie, aby podľa Ankary vykorenila „kurdský terorizmus“ na juh od tureckých hraníc a vytvorila tam 32 kilometrov hlboké a 483 kilometrov široké nárazníkové pásmo. V tejto „bezpečnej zóne“ chce usadiť dva milióny utečencov, ktorí ušli pred bojmi do Turecka, pričom mnohí z úplne iných oblastí Sýrie.
Operáciu Erdoganovi umožnil spustiť Trump, keď rozhodol o stiahnutí amerických vojakov z budúcej „bezpečnej zóny“. Kurdi i domáci a zahraniční kritici šéfa Bieleho domu to označujú za zradu. Kurdské Ľudové obranné jednotky (YPG), ktoré Ankara označuje za teroristickú organizáciu, boli hlavným spojencom USA v boji proti džihádistom z Islamského štátu (IS) a 11-tisíc ich v týchto bojoch položilo životy. Trump však túto pomoc bagatelizuje. Kurdi podľa neho majú stáročný konflikt s Turkami a na severe Sýrie bojovali o svoje územie. Spojenectvo s nimi americký prezident spochybnil prekvapujúcim ponorom do histórie. „Nepomohli nám v 2. svetovej vojne, nepomohli nám napríklad v Normandii,“ napísal na twitteri.
Trump zľahčuje aj hrozbu, pred ktorou varujú kurdské milície, že pri obrane proti tureckej agresii nebudú môcť naďalej bezpečne internovať 90-tisíc mužov, žien a detí s väzbami na teroristov, ktorých zadržiavajú, odkedy samozvaný Islamský štát zbavili ním ovládaného územia. Medzi zadržiavanými sú aj tisíce zahraničných džihádistov z Európy. Kurdské úrady upozornili, že pre mobilizáciu bojovníkov museli znížiť početný stav ochrany detenčných táborov a väzníc. Navyše, turecké ozbrojené sily podľa nich v noci na štvrtok bombardovali väznicu v Kámišlí, kde sú zadržiavaní obzvlášť nebezpeční islamistickí radikáli. „Tieto útoky na väznice povedú ku katastrofe, ktorej dôsledky nebude svet schopný zvládnuť,“ varovali vo vyhlásení.
Šéf Bieleho domu to tak dramaticky nevidí. Pochválil sa, že americkí vojaci predtým, ako sa stiahli, eskortovali na bezpečné miesta niekoľko najnebezpečnejších bojovníkov, vrátane dvoch Britov, ktorí vykonávali demonštratívne popravy zajatcov. Navyše ho Erdogan vraj ubezpečil, že o zadržiavanie zajatých bojovníkov IS sa turecké ozbrojené sily postarajú. Na otázku, čo sa stane zo zajatými európskymi bojovníkmi IS, Trump podľa CNN odpovedal: „Nuž, utečú do Európy. Chcú tam ísť. Chcú sa vrátiť do svojich domovov.“
Brusel inváziu odsúdil
Brusel tureckú inváziu na severe Sýrie ostro odsúdil. Európska komisia ju označila za ďalšiu prekážku v mierovom procese. Fínske predsedníctvo EÚ varovalo Turecko pred vážnymi dôsledkami a Paríž si pre postup Ankary predvolal tureckého veľvyslanca. Navyše, na žiadosť piatich európskych krajín (Británie, Francúzska, Nemecka, Belgicka a Poľska) sa včera pre tureckú inváziu v Sýrii zišla na mimoriadnom zasadaní Bezpečnostná rada OSN.
Erdogan na kritiku reagoval bojovne. Pohrozil, že Turecko pošle sýrskych utečencov do Európy. „Hej, Európska únia! Nemôžete označovať našu operáciu ako inváziu,“ odkázal turecký prezident a dodal: „Ak Európa označuje operáciu v Sýrii za inváziu, potom môžeme otvoriť dvere a poslať 3,6 milióna sýrskych utečencov k vám.“
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker odpovedal ostro formulovanou poznámkou, v ktorej pripomenul, že EÚ prispieva Turecku sumou 6 miliárd EUR na podporu 3,6 milióna sýrskych utečencov v krajine, ale nemieni finančne prispievať na vytvorenie „bezpečnej zóny“ na severe Sýrie. „Vyzývam Turecko, ako aj ostatných aktérov, aby postupovali zdržanlivo a aby zastavili začaté operácie,“ citoval Junckera denník Guardian.
Juncker pripustil, že Turecko má na svojej hranici so Sýriou bezpečnostné obavy. "Ale ak turecký plán zahŕňa vytvorenie tzv. bezpečnej zóny, neočakávajte, že Európska únia za ňu zaplatí,“ dodal.
Dva milióny ohrozených civilistov
Viaceré humanitárne organizácie varovali, že z oblastí bojov, odkiaľ sa vydali na útek prvé tisíce civilistov, možno očakávať ďalšie utečenecké vlny. Navyše, organizácie poskytujúce civilistom pomoc budú musieť evakuovať svojich pracovníkov. „Pre tureckú ofenzívu máme vážne obavy o životy a obživu dvoch miliónov civilistov v severovýchodnej Sýrii, ktorí už pretrpeli brutalitu IS a viacnásobné presídlenie,“ uviedla vo vyhlásení medzinárodná humanitárna organizácia IRC. „Vojenská ofenzíva môže viesť k vysídleniu až 300-tisíc ľudí a narušiť životy zachraňujúce humanitárne služby, vrátane tých, čo poskytuje IRC,“ dodala.
Britská agentúra Save the Children tiež vydala varovanie. „V súčasnosti v tejto oblasti potrebuje humanitárnu pomoc 1,65 milióna ľudí vrátane viac ako 650-tisíc vojnových presídlencov. Všetkým civilistom musia byť poskytované všetky základné služby, vrátane potravín, vody, prístrešia, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a ochrany, inak by sme mohli byť svedkami ďalšej humanitárnej katastrofy,“ citoval Guardian z vyhlásenia Save the Children.
Prvý deň tureckej protikurdskej ofenzívy na severe Sýrie bol podľa Ankary úspešný, jej vojakom sa vraj podarilo obsadiť vybrané ciele. Pri pohraničnom meste Tall Abjad sa turecké jednotky dostali sedem kilometrov za hranicu. Kurdi hlásili ťažké boje v pohraničných dedinách, do ktorých sa Turci snažia vstúpiť. Podľa prezidenta Erdogana Turci od stredy zabili 109 kurdských bojovníkov. Podľa exilovej Sýrskej organizácie ľudských práv si boje po prvom dni vyžiadali 27 mŕtvych, ôsmich civilistov a 19 kurdských bojovníkov.