Rezolúcia požaduje uzavretie trvalého prímeria medzi medzinárodne uznanou vládou národnej jednoty v Tripolise a silami Líbyjskej národnej armády (LNA) poľného maršala Chalífu Haftara, ktorý podporuje konkurenčnú vládu v Tobruku.
Slabá vláda premiéra Fájiza Sarrádža, ktorá sídli v Tripolise a je uznaná OSN, momentálne kontroluje už len líbyjskú metropolu a malú časť územia na západe krajiny. Už od apríla 2019 pritom čelí ofenzíve maršala Haftara, ktorý sa snaží Tripolis dobyť. Haftarom podporovaná vláda ovládla v posledných rokoch celý východ a juh Líbye vrátane kľúčových ropných polí.
Rezolúcia podľa agentúry DPA podporila výsledky januárovej berlínskej konferencie o situácii v krajine a zdôraznila potrebu trvalého prímeria.
Účastníci berlínskej konferencie o Líbyi sa v januári dohodli na dodržiavaní existujúceho zbrojného embarga a jeho lepšej kontrole. Zaviazali sa tiež, že ukončia vojenskú podporu bojujúcich strán a nebudú zasahovať do vnútorných záležitostí krajiny.
Konferencie sa zúčastnili napríklad ruský prezident Vladimir Putin, jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan alebo americký minister zahraničia Mike Pompeo.
Dnes prijatá rezolúcia tak záverom berlínskej konferencie dodáva právnu záväznosť. Zároveň zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť dlhodobé prímerie a presadzovať dodržiavanie existujúceho pokoja zbraní.
V severoafrickej Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré leteckými údermi podporila aj vojenská aliancia NATO. Povstanie v rámci tzv. arabskej jari viedlo k pádu dlhoročného režimu Muammara Kaddáfího a k jeho smrti.