Hlasovania sa zúčastnilo 255 z celkových 329 členov irackého parlamentu. Z možného 22-členného kabinetu odobrili poslanci 15 ministrov. Neobsadených tak zostalo ešte sedem ministerských postov vrátane významného ministerstva pre ropu, ako aj rezort zahraničných vecí.
K hlavným úlohám novej vlády patrí uskutočnenie predčasných volieb, vysporiadanie sa s pandémiou nového koronavírusu, ako aj s ekonomickou krízou vyvolanou poklesom cien ropy. „Táto vláda prišla ako odpoveď na sociálne, ekonomické a politické krízy, ktorým naša krajina čelí. Je to vláda, ktorá prinesie riešenia, a nie taká, ktorá ešte viac pridá ku krízam,“ citovala Kázimího, ktorý je bývalým šéfom štátnej špionážnej služby, agentúra AP.
Iracký prezident Barhám Sálih vymenoval Kázimího, šéfa štátnej špionážnej služby, za dezignovaného premiéra krajiny začiatkom apríla – ako tretieho predsedu vlády v poradí za tento rok. Zostavením vlády predtým poveril Adnána Zurfího, bývalého guvernéra provincie Nadžaf. Začiatkom marca sa totiž snáh o zostavenie vlády vzdal prvý dezignovaný premiér, bývalý minister telekomunikácií Muhammad Tawfík Alláwí. Irak nemal funkčnú vládu od 1. februára, keď sa funkcie premiéra pod tlakom masových pouličných protestov a nepokojov vzdal Ádil Abdal Mahdí.
Protivládne demonštrácie v Bagdade a južnejšie položených častiach Iraku, kde prevažuje šiitské obyvateľstvo, prebiehali od 1. októbra. Protestujúci vyčítali vláde pod vedením šiitov beznádejnú skorumpovanosť a sťažovali sa tiež na zlé verejné služby a vysokú nezamestnanosť.