Napätie, ktoré panuje medzi Iránom a USA a ktoré vystupňovalo predvlaňajšie odstúpenie USA od medzinárodnej dohody o iránskom jadrovom programe, sa prejavuje okrem iného námornými incidentami v Perzskom zálive.
Na satelitných záberoch zhotovených v nedeľu je vidieť, ako sa k makete približuje rýchly čln a remorkér potom loď odtiahol do prístavu Bandar-Abbás.
Iránci s maketou operujú v oblasti Hormuzského prielivu, ktorým prechádza pätina ropnej produkcie. Podľa AP sa zrejme iránske revolučné gardy chystajú zopakovať „útok“, pri ktorom podobnú maketu americkej vojnovej lode potopili v roku 2015.
Rebecca Rebarichová, hovorkyňa americkej 5. flotily, ktorá má veliteľstvo v Bahrajne a hliadkuje v blízkovýchodných vodách, oznámila, že americké sily sú schopné „chrániť sa pred námornej hrozbou“.
„Nemôžeme povedať, čoho sa Iránci snažia postavením takejto makety dosiahnuť ani akú taktickú hodnotu to pre nich má, ak to použijú pri výcviku. Nevyhľadávame konflikt, ale zostávame pripravení v tejto oblasti ochrániť americké sily a záujmy proti námornej hrozbe,“ povedala hovorkyňa.
Podľa satelitného snímke má maketa podobu americkej lietadlovej lode triedy Nimitz a na palube má 16 „lietadiel“. Plavidlo je dlhé 200 a široké 50 metrov, pričom reálna loď Nimitz meria na dĺžku 300 metrov a na šírku 75 metrov. Práve jedna z nich minulý týždeň vplávala do oblasti z Indického oceánu, zrejme aby nahradila loď USS Dwight Eisenhower, ktorá bola na misii v Arabskom mori. Zatiaľ nie je jasné, kedy bude nová loď plávať Hormuzským prielivom, ani ako dlho potrvá jej nasadenie. AP píše, že lietadlová loď Abraham Lincoln, ktorú už USA do oblasti poslali v čase vysokého napätia v Perzskom zálive vlani, strávila niekoľko mesiacov v Arabskom mori, než sa vydala do Hormuzského prielivu.
Maketa zachytená satelitom sa podobá tej, ktorú v roku 2015 revolučný gardy použili pri vojenskom cvičení. K makete vtedy zamierilo množstvo rýchlych člnov a zasypali ju paľbou a raketami. Nakoniec ju zničili strely typu zem-vzduch. Bolo to v čase, keď sa o dohode o iránskom jadrovom programe ešte vyjednávalo a keď v USA vládla predchádzajúca administratíva Baracka Obamu. Jeho nástupca Donald Trump od dohody jednostranne odstúpil v roku 2018 a obnovil protiiránske sankcie. Irán potom postupne vypovedal jednotlivé body dohody; v mnohých smeroch ju tak porušuje, avšak stále umožňuje medzinárodné inšpekcie svojich jadrových zariadení.