Bielorusi čoraz viac vidia Lukašenkovu pravú tvár

, 09.08.2020 08:30

V Bielorusku cítiť únavu z dlhého bizarného vládnutia Alexandra Lukašenka, povedal v rozhovore pre Pravdu zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš. V nedeľu sa v Bielorusku konajú prezidentské voľby.

Lukašenka zvolili Bielorusi za svojho prvého prezidenta v júli 1994 ako zdanlivo nádejného protikorupčného politika. Kedy a v čom nastal zlom, že sa začal správať ako nedemokratický vládca?

Autokratické sklony sa u Lukašenka začali prejavovať od začiatku jeho vládnutia. Prezidentské voľby v roku 1994, cez ktoré sa dostal k moci, boli posledné slobodné. Všetky ďalšie, či už ide o parlamentné, alebo prezidentské, nesplnili medzinárodné kritériá pre demokratické voľby. Hneď po nástupe do úradu hlavy štátu začal meniť systém na svoje politické perpetuum mobile. Prostredníctvom referend a legislatívnych krokov zmenil charakter politiky a katapultoval sa na vrchol vertikály moci, odkiaľ kontroluje zákonodarnú i súdnu moc, ako aj silové zložky, ktoré sú mu pri ovládaní krajiny plne k dispozícii. Mnohí perspektívni oponenti prezidenta boli násilne odstránení z verejného života, niektorí zmizli bez stopy alebo zomreli záhadnou smrťou. Zahraničná politika sa tiež dostala do úplného područia jeho vladárskych predstáv a má predovšetkým slúžiť na udržiavanie jeho moci. To, že je napríklad jeho krajina vylúčená z Rady Európy alebo sú na ňu uvalené rôzne sankcie za porušovanie ľudských práv, ho príliš nevyrušuje.

Akú má Lukašenko skutočnú popularitu? On tvrdí, že je veľmi vysoká, naopak, opozícia hovorí o priepastnom páde jeho obľúbenosti medzi voličmi.

Odpoveď na zdanlivo jednoduchú otázku v ére efektívnych prieskumných metód je v prípade Bieloruska zložitá. V krajine nefungujú nezávislé sociologické pracoviská alebo prieskumné agentúry – domáce, či medzinárodné, ktoré by mohli pred voľbami poskytnúť objektívne údaje o popularite kandidátov. Oficiálne pracoviská generujú čísla, ktoré neodrážajú realitu, ale uspokojujú politickú požiadavku a sú súčasťou prepracovanej mašinérie vytvárania masovej ilúzie o spokojnosti ľudu s nenahraditeľným vodcom. Tento rok sa však veľa vecí zmenilo a prepad popularity prezidenta je podľa mnohých pozorovateľov a analytikov evidentný. Sebaistota prezidenta je nabúraná, čo sa prejavuje na jeho rétorike a hneve voči oponentom, ako aj nezmyselným obviňovaním Západu i Ruska zo snáh o prevrat v Bielorusku. Bolo to zrejmé z jeho utorkového siláckeho vystúpenia so správou o stave krajiny. Viacerí politickí predstavitelia vrátane dvoch protikandidátov – bankára Viktora Babarika a blogera-youtubera Sergeja Tichanovského – skončili vo väzení a asi tisícka protestujúcich zakúsila krátkodobé žaláre a fyzické násilie. Lukašenko hrubo podcenil a nezvládol koronakrízu, keď ju zo začiatku označoval za hystériu a odporúčal prácu na poli, vodku a saunu. Mnohí občania z neho precitli. Zároveň cítiť aj únavu z jeho dlhého bizarného vládnutia a dosahy socio-ekonomickej situácie, najmä u mladej generácie.

Predpokladá sa, že bieloruský líder sa znovu uchýli k manipulácii hlasovania. Vie sa, ako funguje falšovanie výsledkov prezidentských volieb?

Vie. Voľby v Bielorusku sú v zásade iba imitáciou zistenia prejavu vôle ľudí. Mám s tým aj osobnú skúsenosť, keďže som bol členom medzinárodnej pozorovateľskej misie OBSE pred ostatnými prezidentskými voľbami. Plne tu platí okrídlená veta – nezáleží na tom, kto volí, ale na tom, kto spočítava hlasy. Voliť sa začalo už päť dní pred samotným volebným dňom (napr. v štátnych inštitúciách, armáde, na školách) a spočítavanie hlasov na všetkých úrovniach – od lokálnych, regionálnych až po celoštátnu, je v podstate prepracovaná manipulácia s vopred daným výsledkom. Opozícia prakticky nemá dosah na kontrolu volebného procesu a medzinárodní pozorovatelia dlhodobo konštatujú odklon od regulárnosti, férovosti a vlastne i zdravého rozumu. Pred týmito prezidentskými voľbami navyše medzinárodní pozorovatelia OBSE nepôsobia v Bielorusku vôbec. Akože pandémia a tak ďalej. Je jedno, že v krajine dochádza k najväčším predvolebným protestným mítingom v dejinách a rastie nespokojnosť s vladárom, výsledné čísla sa premyslia vo vládnych koridoroch a presvedčivé víťazstvo nad nastrčenými figúrkami a opozičnými trúfalcami bude zabezpečené v prvom kole. S Lukašenkom pri moci je to skrátka tak. Otvorená akurát zostáva sila protestov proti tejto masovej manipulácii. Tá sa v čase menila a aj teraz je ťažké predpovedať reakciu ľudí a silových zložiek po nedeli 9. augusta.

Hlavnou opozičnou vyzývateľkou Lukašenka je Svetlana Tichanovská, ktorá vyhlásila, že keby teoreticky vyhrala voľby, abdikovala by, aby mohla vypísať nové. Umožnila by tak kandidovať niekoľkým politikom, ktorým to režim neumožnil. Existuje medzi nimi skutočná osobnosť schopná riadiť štát?

Bielorusi sú príjemní a kultivovaní ľudia, ktorí si cenia vzdelanosť. A vedia prekvapiť. Najnovšie prezidentská kandidátka Svetlana Tichanovská. Táto 37-ročná učiteľka, manželka uväzneného prezidentského kandidáta, je najväčšie prekvapenie týchto volieb. Doslova burcuje svoju krajinu svojou kultivovanosťou, jemnosťou a nebývalou odvahou. Osobitosť bieloruského postsovietskeho skanzenu je v tom, že za ostatné štvrťstoročie zmrazil normálny spoločensko-politický a ekonomický vývoj, keď likvidoval nielen mnohých nádejných predstaviteľov z demokratickej opozície, ale aj ľudí zvnútra, ktorí by nebodaj začali získavať popularitu. Keď sa napríklad v Bielorusku spýtate, ako sa volá ich premiér alebo predseda parlamentu, väčšina ľudí zavrtí hlavou, že nevie.

Lukašenko vládne železnou päsťou, dobrovoľne určite nikdy neodíde. Čo by muselo nastať, aby stratil moc?

Hoci dôvera ľudí v Lukašenka tento rok výrazne poklesla, stále má krajinu pod kontrolou. Opozíciu už dávno pacifikoval, no dvíha sa nespokojnosť más ľudí, ktorí čoraz viac vidia jeho pravú tvár a sebecké motívy. Strach zo straty moci môže uňho vyvolať návaly zúrivosti a konfrontácie, čo je v týchto časoch zvýšenej občianskej angažovanosti dosť nebezpečné. Autokrat sa opiera najmä o dobre živenú armádu a bezpečnostné zložky vrátane KGB, ktoré dosiaľ bez zaváhania vyplnili rozkazy vodcu. Myslím si, že Lukašenkov osud do veľkej miery ovplyvní jeho zdravotný stav, postoje silových zložiek a rozsah občianskej nespokojnosti. Predvídať však ďalší vývoj by bolo v tejto chvíli ruletou.

Lukašenko vyzerá na medzinárodnej scéne ako kôl v plote. Nielenže zle vychádza s EÚ aj s USA, navyše ho začína opúšťať Rusko. Aké má Moskva dôvody, že jej už v Minsku pri moci prekáža?

Lukašenkovi sa dlhodobo darilo balansovať medzi Ruskom a Západom, čo mu pomáhalo pri udržovaní moci. Jeho blafovanie o integrácii s bratským slovanským národom má však svoje limity. Aj keď Rusko i jeho prezidenta Vladimira Putina autokrat veľakrát urazil, na scéne sa neobjavil alternatívny kandidát, ktorého by Moskva otvorene podporovala. Lukašenko sa aj pred týmito voľbami pasuje do roly záchrancu nezávislosti Bieloruska v ťažkých časoch poznačených pandémiou. Novinkou vo vzťahu k východnému susedovi je nedávne zadržanie a obvinenie troch desiatok ruských žoldnierov z tzv. Wagnerovej skupiny a ich obvinenie, že chcú destabilizovať Bielorusko, čo Moskva ostro odmietla. Ako sa to premietne do dvojstranných vzťahov, ostáva nateraz otvorené. Lukašenko si však pri ľubovoľných mocenských kalkuláciách musí byť vedomý, že jeho bezpečnostné zložky sú si blízke s ruskými.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Pavol Demeš #bielorusko #Alexander Lukašenko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku