Bývalý šéf NATO: Keď Američania odchádzajú, postupujú zlí chlapci

Ako vníma Rusko? Je Čína hrozbou? A ako by umelá inteligencia mohla zmeniť vojenské konflikty? Aj o týchto otázkach hovoril pre Pravdu v exkluzívnom rozhovore bývalý generálny tajomník Severoatlantickej aliancie a dánsky expremiér Anders Fogh Rasmussen.

, 14.06.2021 06:00
140416a-004 Foto:
Anders Fogh Rasmussen na snímke z roku 2014 ako vtedajší generálny tajomník NATO.
41

Už dnes sa v Bruseli koná summit NATO, na ktorom Slovensko zastupuje prezidentka Zuzana Čaputová. Na schôdzke lídrov 30 členských krajín sa bude hovoriť o budúcnosti transatlantickej organizácie a o potrebe nastavenia nového strategického konceptu. Aliancia stále rieši, ako čo najefektívnejšie využiť investície do obrany, či ako ďalej vo vzťahoch s Ruskom. No na stole má NATO aj nové výzvy, ako sú využitie moderných technológií, vesmír, klimatické zmeny, ale aj rast Číny.

Bude mať vláda amerického republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa nejaký strednodobý či dokonca dlhodobý vplyv na NATO?

Určite bude. Trumpova vláda v realite ukázala, čo to znamená, keď sa Američania sťahujú zo svetovej scény. Boli sme svedkami toho, čo nás učí aj história. Že keď Američania odchádzajú, takpovediac zlí chlapci postupujú. Príkladom môžu byť ruský prezident Vladimir Putin, čínsky líder Si Ťin-pching, Kim Čong-un zo Severnej Kórey alebo Bašár Asad v Sýrii. Všetci získali viac priestoru na manévrovanie, lebo nám chýbalo presvedčivé globálne líderstvo USA. NATO sa s tým musí vyrovnať. Oceňujem, že nový prezident Spojených štátov Joe Biden vyhlásil, že Amerika je späť. A myslím si, že to bude hlavný odkaz summitu NATO a stretnutia šéfa Bieleho domu s lídrami EÚ. Že je späť aj klasické blízke spojenectvo medzi Amerikou a Európou.

V čom bude Biden iný v porovnaní s Trumpom? A čo to znamená pre alianciu?

Donald Trump so svetom skôr obchodoval, než by bol jeho lídrom. Bude dôležité, aby prezident Biden povedal, že naše vzťahy budú založené na hodnotách a spoločných demokratických princípoch. Z tohto sa dá vychádzať. Ako osoba môže byť Biden symbolom slobodného sveta. Šéf Bieleho domu už vyhlásil, že tento rok chce zorganizovať globálny summit za demokraciu. Dokopy krajiny so slobodnými spoločnosťami predstavujú viac ako 60 percent svetovej ekonomiky. Je to impozantná sila. Ak spolupracujeme, keď nie sme rozdelení, vieme si získať rešpekt v Moskve, Pekingu a inde.

Dobre poznáte Bidena. Keď ste pôsobili vo funkcii generálneho tajomníka NATO, bol americkým viceprezidentom. Čo od neho očakávate na summite NATO?

Predpokladám, že má pre alianciu pripravené dva odkazy. Prvým bude, že pripomenie, že Amerika je späť, že sa na ňu môžu spojenci spoľahnúť a hlási sa k záväzkom vyplývajúcim z článku 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane. Problémom bolo, že Trump do toho vniesol pochybnosti. No druhý Bidenov odkaz asi bude veľmi podobný tomu, o ktorom hovoril jeho predchodca.

V akom zmysle?

Európania musia investovať do obrany viac. Nezabúdajme, že to bolo počas vlády tandemu Barack Obama – Joe Biden, keď aliancia prijala rozhodnutie, že jej členské krajiny majú na ozbrojené sily dávať minimálne dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). NATO sa na tom dohodlo v septembri 2014. Vo Walese sa vtedy konal summit, posledný pod mojím vedením. Všetky krajiny aliancie súhlasili, že za desať rokov sa dostanú na úroveň dvoch percent. Sme na dobrej ceste. V roku 2015 dve percentá HDP do obrany investovali iba tri štáty, teraz je to približne polovica členov z 30. Je to dobre. Biden by však mal Európanom pripomenúť, že ich snaha sa nemôže zastaviť. Trump pri debate o obranných výdavkoch používal veľmi tvrdú rétoriku. Biden bude asi zdvorilejší, ale jeho odkaz bude rovnaký.

Čo sú najväčšie problémy, ktorým NATO čelí a odráža ich dostatočne diskusia v rámci aliancie?

V zásade áno. NATO bolo v posledných rokoch politicky oslabené. Aj preto, že nebolo jasné, nakoľko je Trump ochotný dodržiavať záväzky v súvislosti so spomenutým článkom 5. Ale na druhej strane sa aliancia posilnila vo vojenskej oblasti. Najmä Európania zvýšili výdavky na obranu. Okrem toho sa NATO dohodlo na predsunutej posilnenej prítomnosti na východnom krídle a členské štáty v regióne na tom získali. Sú lepšie chránené pred prípadným tlakom Ruska. Stále však v NATO potrebuje posilniť dve oblasti. Prvú by som nazval tradičnou. Do nej spadá aj to, že máme problém letecky presúvať jednotky. V Európe máme viac vojakov ako v USA, ale nevieme ich presúvať. Pri ich transporte sa vždy musíme obrátiť na Američanov. Je to hanba. Európa by mala oveľa viac investovať v tejto oblasti, ako aj do sofistikovaných sledovacích technológií či dronov. Okrem toho sa však musíme lepšie pripraviť na hybridné vedenie konfliktov. Do tejto oblasti patrí šírenie dezinformácií, snaha ovplyvňovať volebné procesy a podobné veci.

S tým do istej miery súvisia nové technológie a ich vojenské využitie. Malo by NATO v tomto viac spolupracovať s EÚ, ktorá môže tieto technológie regulovať?

Je to kľúčová otázka. Nie som si však istý, či NATO prijme na summite nejaké zásadné rozhodnutie týkajúce sa nových technológií. Ako je napríklad umelá inteligencia (AI). Vieme ju využiť mierovým spôsobom, môže nám pomôcť a zjednodušiť naše životy. No rovnako môže slúžiť na kontrolu ľudí, na monitorovanie ich správania. A tiež sa dá využiť v bezpečnostnej oblasti, aj pri vedení nového typu boja. Môže pomôcť pri vývoji zbraňových systémov, ktoré nebudú riadiť ľudia. Do budúcnosti si viem predstaviť roj zabijackých dronov, ako ich nazvem, ktorý môže útočiť na nepriateľa bez toho, aby sa tí, čo ho vyslali, obávali straty na životoch na svojej strane. Je to však strašidelná predstava. Takýto spôsob boja v skutočnosti zvyšuje riziko ozbrojeného konfliktu. Keď nič neriskujete, skôr sa rozhodnete pre vojnu. V minulosti som vystúpil pred americkou Národnobezpeč­nostnou komisiou pre umelú inteligenciu. V USA týmto témam venujú veľkú pozornosť. Komisia nedávno vydala správu o AI a iných nových technológiách, ktorú môžem len odporučiť. NATO by mohlo vytvoriť podobný orgán. Aliancia asi na to zatiaľ nie je pripravená, ale postupne sa k tomu môže dopracovať.

máji tohto roku sa prezidentka Slovenskej... Foto: SITA, Kancelária prezidentky
PREZIDENTKA: Navštívila Dánske krá¾ovstvo máji tohto roku sa prezidentka Slovenskej republiky počas návštevy Dánska stretla aj s niekdajším šéfom Severoatlantickej aliancie Andersom Foghom Rasmussenom. Zuzana Čaputová sa zúčastňuje na dnešnom summite NATO v Bruseli.

NATO sa však zaoberá budúcnosťou, identifikuje hrozby a protivníkov a chce nový strategický koncept. Británia nedávno nazvala Rusko priamou a akútnou hrozbou pre krajinu. Súhlasíte s týmto hodnotením? Alebo by ste boli menej kategorický?

Nie sú pochybnosti, že Rusko je hlavým protivníkom. Počas môjho pôsobenia v NATO sme sa snažili vytvoriť s Moskvou strategické partnerstvo. Dokonca je to spomenuté v strategickom koncepte aliancie, ktorý sme prijali v roku 2010. Ale odvtedy sa bezpečnostná situácia dramaticky zmenila. Rusko nechcelo strategické partnerstvo. Naopak. Rusko zaútočilo na Gruzínsko a na Ukrajinu a nelegálne anektovalo Krym. Museli sme sa tomu prispôsobiť. V novom strategickom koncepte NATO 2030 musí dostať obrana územia aliancie oveľa prominentnejšie miesto. Ukázalo sa, že našu bezpečnosť nemôžeme brať ako samozrejmosť. Rovnako však musíme rozšíriť definíciu toho, čo je to teritoriálna obrana aliancie. Možno by ste nepovedali, že napríklad Čína je pre ňu hrozbou.

Áno, NATO je predsa transatlantická organizácia.

Je to pravda. Ale členmi aliancie sú aj pacifické štáty. USA a Kanada. Dúfajme, že to nebudeme musieť riešiť, ale zaujímavou otázkou je, čo by sa stalo, keby Čína zaútočila na Ameriku. Alebo keby sme mali ozbrojený konflikt medzi Pekingom a Washingtonom. Malo by takom prípade NATO aktivovať článok 5? Podľa mňa áno. Ale malo by to svoje následky. Sme svedkami toho, ako rastie agresivita Pekingu v Juhočínskom mori, ako potláča ľudské práva v Hongkongu, ako sa vyhráža Taiwanu, ako vytvára ekonomický tlak na Austráliu a iné krajiny, či ako sa zaujíma o strategické investície v Európe. Čína sa stala hrozbou a musí sa to prejaviť aj v novom strategickom koncepte aliancie.

Ako by ste definovali, čo by bol úspech dnešného summitu?

Schôdzka bude dôležitá už tým, že na ňu príde prezident Biden. Je to po štyroch rokoch Trumpa, ktorý, ako sa zdalo, sa cítil lepšie v spoločnosti autoritatívnych lídrov ako medzi demokratickými spojencami. Podľa mňa bude úspechom summitu, keď sa Biden opätovne prihlási k záväzkom vyplývajúcim zo Severoatlantickej zmluvy a keď európski spojenci potvrdia, že plánujú naplniť cieľ investovať dve percentá HDP do obrany.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
41 debata chyba
Viac na túto tému: #summit NATO #Severoatlantická aliancia #NATO #Joe Biden #Donald Trump #Anders Fogh Rasmussen