„Čína nie je protivníkom NATO, ale musíme jasne vnímať výzvy, ktoré predstavuje,“ povedal na večernej tlačovej konferencii generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Predchádzajúca aliančná stratégia pochádza z roku 2010 a k Moskve a Pekingu sa stavala diametrálne odlišným spôsobom. Kým Čína si vo vtedajšom dokumente vôbec žiadny priestor nevyslúžila, k Rusku vtedy NATO uvádzalo, že s ním má záujem rozvíjať „ozajstné strategické partnerstvo“, pripomína denník The New York Times. Vplyv Číny na medzinárodnej scéne však odvtedy dramaticky narástol, zatiaľ čo útok Ruska na Ukrajinu pochoval akékoľvek predstavy o spolupráci s Moskvou.
Čítajte viac 126. deň: Najväčšia výmena zajatcov. Ukrajina oslobodila 95 obrancov Azovstaľu„Vo svetle jej nepriateľských taktík a činov, nemôžeme Ruskú federáciu považovať za nášho partnera,“ uvádza sa v novej strategickej vízii. Zdôrazňuje, že NATO sa chce konfrontácii s Ruskom vyhnúť, bude však ďalej reagovať na jeho kroky a posilňovať svoje obranné schopnosti. Aliancia je vraj ochotná zachovať otvorené komunikačné kanály s Moskvou, akúkoľvek zmenu vzájomného vzťahu podmieňuje zastavením „agresívneho správania“.
Pokiaľ ide o Čínu, nový dokument ju prezentuje ako krajinu s „ambíciami a nátlakovými postupmi“, ktoré predstavujú pre NATO komplexnú výzvu. Upozorňuje na jej „hybridné“ operácie v kybernetickej sfére, snahu kontrolovať výrobu kľúčových technológií alebo „rýchle rozširovanie“ jadrového arzenálu. „Prehlbujúce sa strategické partnerstvo medzi Čínskou ľudovou republikou a Ruskou federáciou a ich vzájomne sa posilňujúce pokusy podkopať medzinárodný poriadok založený na pravidlách idú proti našim záujmom a hodnotám,“ dodáva NATO v pasáži o Číne.
„Sme v čase strategickej konkurencie. Čína buduje svoje sily a šikanuje svojich susedov, vrátane Taiwanu,“ upozornil Stoltenberg pred novinármi.
Čítajte viac Stoltenberg: NATO čelí najväčšej bezpečnostnej kríze od druhej svetovej vojnyĎalším výrazným rozdielom oproti predchádzajúcej aliančnej stratégii je prístup ku kybernetickým hrozbám. Tým lídri v pláne z roku 2010 venovali len letmú zmienku, nová koncepcia však upozorňuje na kybernetický rozmer prakticky všetkých hrozieb, ktorým NATO čelí, uvádza Politico. Okrem Číny sú operácie tohto typu spájané aj s Ruskom, ako aj „autoritárskymi aktérmi“ všeobecne.
„O kyberpriestor sa neustále bojuje. Aktéri s nekalými úmyslami sa snažia oslabiť našu kľúčovú infraštruktúru, zasahovať do činnosti našich vlád, získavať informácie. Kradnúť duševné vlastníctvo a brániť našim vojenským aktivitám,“ píše sa v dokumente. Ten pripomína, že aj kybernetická operácia by mohla byť považovaná za „ozbrojený útok“ a vyústiť v aplikáciu aliančného záväzku o spoločnej obrane.