Slovensko zastupuje na stretnutí lídrov únie premiér Eduard Heger. Schôdzka sa začala dnes a pokračuje zajtra. Summit sa koná v tieni ruskej vojny proti Ukrajine. Konflikt zásadným spôsobom prispel k tomu, že ceny energií v posledných mesiacoch vyskočili, hoci rástli už aj predtým.
VIDEO: Čo povie Heger Orbánovi o ruskej vojne?
Náročná diskusia
"Rozprával som sa s viacerými lídrami a čaká nás náročná diskusia,“ uviedol v Bruseli Heger. "Je dôležité, aby sme presadzovali pozíciu Slovenska. Môžeme to nazvať limit či strop, ale má to byť také riešenie, ktorým sa budeme snažiť stlačiť cenu dole. Samozrejme, musíme myslieť na to, aby sme mali dostatok plynu. Je to kľúčové a všetko svedčí o tom, že to tak bude. Zásobníky sú naplnené a zaviazali sme sa, že znížime spotrebu,“ pripomenul Heger.
Európska komisia pred summitom navrhla mechanizmus korekcie cien s cieľom stanoviť dynamický cenový limit pri transakciách na burze plynu TTF, ako aj dočasný cenový vankúš, ktoré majú zabrániť prudkým nárastom cien na trhoch.
"Som pevne presvedčený, že dohoda je možná, hoci to bude pravdepodobne zložité. Je jasné, že musíme počúvať rôzne názory,“ povedal novinárom šéf Európskej rady Charles Michel.
Nemecký kancelár Olaf Scholz nepodporuje limity na cenu plynu, ale naznačil, že Berlín by nemusel mať problém so spoločnými nákupmi plynu. To je pozícia, ktorá je blízka Slovensku. Heger ju prirovnal k spoločnému nákupu vakcín ako počas covidovej pandémie.
Čítajte viac Minister Hirman: Domácnosti nemusia povinne ušetriť 15 percent elektriny, ceny energií budú únosné
"Je to cieľ a Slovensko ho podporuje. Spoločný nákup by sa mal začať po tejto vykurovacej sezóne, teda od budúcej jari. Pri vakcínach takéto riešenie ukázalo, že aj krajiny našej veľkosti sa vedia dostať k výrazne lepším podmienkam, ako keby sme to robili samostatne. Zároveň je to jasný prejav jednoty. Má to veľkú podporu,“ uviedol Heger.
Komisia chce, aby spoločné nákupy dosahovali výšku 15 percent povinných zásob.
Otázkou však je, či EÚ túto debatu nemala vyriešiť už pred niekoľkými mesiacmi. "Diskusiu o spoločnom nákupe sme mali už v máji, takže to nejakým spôsobom dozrieva. Ale hovoríme o 27 vládach a parlamentoch,“ reagoval Heger.
(Ne)pripravená EÚ
Mohla EÚ urobiť viac? "Je dôležité pripomenúť si, že ruská agresia proti Ukrajine a prehlbujúci sa konflikt Moskvy so Západom všetko zmenil. A tak je otázka o našej pripravenosti na nedostatok ruského plynu alebo plynu všeobecne ešte dôležitejšia. Február a marec 2022 boli akýmsi testom. Podarilo sa urobiť veľa krokov, ktoré pomohli znížiť závislosť od ruského plynu, čo je viditeľné najmä v niektorých krajinách EÚ, ako sú Litva alebo Poľsko, no EÚ ako celok nebola pripravená náhle zastaviť dovoz z Ruska,“ povedala pre Pravdu Agata Łoskot-Strachota, expertka na energetickú politiku z poľského Centra pre východné štúdie.
Je pravdou, že ešte na jar sa v únii ozývali hlasy, že je potrebné sa od Moskvy energeticky odstrihnúť čo najskôr. Spomínal to aj premiér Heger. "No nakoniec sa o sankciách na ruský plán vážne nehovorilo a aj plán REPowerEU Európskej komisie prišiel s tým, že požadoval postupné vyradenie ruského dovozu. To bol aj dôvod, prečo to bola práve Moskva, ktorá začala obmedzovať dodávky plynu a manipulovala so situáciou na trhu. Už niekoľko mesiacov sme toho svedkami,“ uviedla Łoskot-Strachota.
VIDEO: Káčer prirovnal Putinovu vojnu k Hitlerovmu útoku
Podľa nej sa únii podarilo urobiť niekoľko dôležitých krokov.
"Zaviedli sme povinnosť skladovať plyn a zásobníky sa podarilo naplniť rýchlejšie ako v minulosti. Zaznamenali sme klesajúcu spotrebu zemného plynu, a to je tiež veľmi dôležitý krok. Tiež vidím rýchlu snahu vytvoriť importnú infraštruktúru a krajiny uzatvárajú nové zmluvy na dodávku plynu. Aj tu však existujú určité obmedzenia. Budovanie novej infraštruktúry si vyžaduje čas, dodávateľské reťazce majú svoje limity a k dispozícii nie je až tak veľa voľného plynu na uzatváranie zmlúv. Okrem toho členské štáty EÚ a energetické spoločnosti nakoniec začali súťažiť aj medzi sebou, aby získali prístup k novým zásobám. Táto zima bude veľkým testom toho, čo EÚ a každý z jej členských štátov dokázali dosiahnuť v súvislosti s odolnosťou trhu s plynom a celkovo energiami, ale aj z hľadiska súdržnosti, koordinácie a solidarity v rámci únie,“ vysvetlila Łoskot-Strachota.