Zelenskyj vyznamenal najvplyvnejšiu Slovenku v Bruseli

"Udelenie Radu za zásluhy vnímam ako obrovskú poctu. Dojalo ma to, nesmierne si to vážim. Dlhé roky podporujem Ukrajinu v jej zbližovaní s Európskou úniou," hovorí v rozhovore pre Pravdu Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa pre susedské vzťahy a rozširovanie Európskej komisie. Funkčne najvyššie postavenej Slovenke v eurokomisii udelil toto štátne vyznamenanie prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom jej ho v Kyjeve odovzdal osobne.

, 27.11.2022 15:24
Katarína Mathernova so Zelenskym Foto:
Katarína Mathernová s ukrajinským štátnym vyznamenaním, ktoré jej udelil Volodymyr Zelenskyj.

Kedy ste sa prvýkrát stretli so Zelenským a aký dojem zanechal?

Prvý raz som sa s ním stretla v máji 2019 v Kyjeve. Bola som hosťom na jeho inaugurácii za prezidenta. Zelenskyj zapôsobil ako charizmatický politik, ktorý veľmi dobre vedel, čo Ukrajina potrebuje robiť, aby bola úspešná. Prvý dojem sa potvrdil, keď Zelenskyj následne pricestoval do Bruselu na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu od jeho zvolenia za hlavu štátu.

Dá sa povedať, že Zelenskyj je najlepší ukrajinský prezident od vyhlásenia štátnej samostatnosti v roku 1991?

Netreba opomenúť ani úspechy jeho predchodcu na čele štátu Petra Porošenka. Títo dvaja lídri sa stali výrazne odlišní v porovnaní s tými, čo pred nimi boli pri moci. Nazdávam sa, že jednoznačne demokratická a prozápadne orientovaná Ukrajina sa datuje od roku 2014, konkrétne od februára 2014, keď v Kyjeve zvíťazil Euromajdan – čiže séria masových demonštrácií, ktoré viedli k pádu vtedajšieho proruského prezidenta Viktora Janukovyča, a po týchto udalostiach sa stal novým lídrom Porošenko. Samozrejme, že robil aj mnohé chyby, ale nájde sa niekto v politike kdekoľvek na svete, kto sa im vyhne? Pred rokom 2014 sa na Ukrajine vyskytli rôzne snahy riadiť sa prozápadným kompasom, ale mali pomerne krátke trvanie. Vrátane oranžovej revolúcie na prelome rokov 2004 – 2005, ktorá sa spájala s Viktorom Juščenkom a s Julijou Tymošenkovou.

VIDEO: Rusko je teroristický režim, tvrdí Dzurinda

Hovoríte o Porošenkovi. Čo si myslíte o Zelenskom?

Považovala som najprv za potrebné poukázať na to, odkedy Ukrajina pevne a nepretržite kráča po svojej európskej ceste. Na Zelenskom zvlášť oceňujem, ako chrabro sa zachoval po ruskej invázii 24. februára tohto roku a ako sa naďalej rovnako správa. Je nebojácny a zapálený za víťazstvo Ukrajiny. Vyrástol na výnimočného lídra.

Prejdime k vášmu oceneniu. Za čo ste si ho zaslúžili?

Udelenie Radu za zásluhy vnímam ako obrovskú poctu. Dojalo ma to, nesmierne si to vážim. Dlhé roky podporujem Ukrajinu v jej zbližovaní sa s Európskou úniou. Som veľmi rada, že sa mi pán Zelenskyj týmto spôsobom poďakoval.

Belgium EU Ukraine Bid Čítajte viac Mathernová: Ukrajina má obrovskú motiváciu dostať sa do únie

Koľko rokov sa v Bruseli venujete Ukrajine?

Zhruba sedem rokov na mojej hlavnej oficiálnej pracovnej pozícii. Zároveň som posledných dva a pol roka šéfka podpornej skupiny pre Ukrajinu, čiže v podstate hlavný človek v Európskej komisii, čo sa venuje pomoci pre ňu a rôznym formám asistencie. Všetko, čo sa robí v Bruseli pre Ukrajinu, ide cez tento tím, ktorému šéfujem. Som rada, že veľa vecí sa podarilo pohnúť dopredu aj vďaka mne.

Mali ste so Zelenským v Kyjeve len zdvorilostnú debatu alebo ste sa venovali vážnym témam?

Bola to dôležitá návšteva. Delegáciu z Bruselu viedol eurokomisár pre obchod Valdis Dombrovskis, ktorý je zároveň podpredseda Európskej komisie. Veľmi vecná diskusia trvala približne jednu hodinu. Rozprávali sme sa o finančnej podpore Ukrajiny v budúcom roku v objeme 18 miliárd eur. Tento balík peňazí, ktorý navrhla Európska komisia, pár dní po našej ceste do Kyjeva už schválil Európsky parlament, potrebný je ešte súhlas všetkých členských štátov EÚ. Zelenskyj hovoril najmä o tom, čo Ukrajina potrebuje pri obnove energetickej infraštruktúry, ktorú naďalej ničí šialené ruské ostreľovanie.

Bol v niečom konkrétny?

Ruské rakety, ktoré sa ukrajinskej protivzdušnej obrane nepodarí zostreliť, dopadajú na elektrickú prenosovú sústavu, vážne narúšajú dodávky energie a zároveň nútia Ukrajincov, aby výrazne obmedzovali jej spotrebu. Zelenskyj zdôraznil, že by veľmi pomohlo, keby ukrajinské domácnosti mohli vymeniť staré typy žiaroviek, ktoré spotrebúvajú veľa elektriny, za moderné, úsporné – aké sa používajú aj na Slovensku: LED žiarovky, ktoré majú nielen dlhšiu životnosť v porovnaní s klasickými, ale aj svietenie nimi je energeticky oveľa výhodnejšie. V tomto smere ukrajinský prezident oslovil našu delegáciu s prosbou o podporu.

Dotkli ste sa v rozhovore aj protiruských sankcií EÚ?

Áno. Ukrajinský prezident poukázal na to, že by bolo vhodné, keby členské štáty únie schválili ďalší sankčný balík. Nastolil aj otázku konfiškácie aktív, ktoré má hlavne ruská národná banka v zahraničí. Tie sú zablokované, ale nie sú konfiškované, čo by si v Kyjeve veľmi želali. Zelenskyj nás ešte príjemne prekvapil snahou pomôcť iným napriek tomu, že Ukrajina je teraz vojnou zmietaný štát.

O čo ide?

Informoval nás o svojej iniciatíve vyslať z ukrajinských prístavov niekoľko lodí s obilím do niektorých najchudobnejších krajín sveta. Súvisí to s výročím hladomoru na Ukrajine počas Stalinovho vládnutia, ktorého obete si Ukrajinci každoročne pripomínajú 26. novembra, čo teraz pripadlo na túto sobotu. Zelenskyj v tejto spojitosti poprosil o donorskú pomoc, aby ukrajinské lode mohli transportovať obilie.

Keď sa konečne vojna skončí, myslíte si, že sa nájde v zahraničí dostatok financií na obnovu poničenej Ukrajiny?

Verím, že áno, len mám strach z toho, čo ešte ruská armáda môže zničiť. Koľko strašnej sily ešte dokáže proti Ukrajine použiť?! Samozrejme, že verím, že nepríde k najčernejšiemu scenáru, aby by sa Ukrajinci museli spamätávať z následkov vojny ešte niekoľko desaťročí.

Katarína Mathernová s ukrajinským štátnym... Foto: FACEBOOK/KATARÍNA MATHERNOVÁ
Katarína Mathernova so Zelenskym Katarína Mathernová s ukrajinským štátnym vyznamenaním, ktoré jej udelil Volodymyr Zelenskyj.

Pristavme sa ešte pri 24. februári tohto roku. Čo ste si pomysleli, keď ste sa dozvedeli o ruskom vpáde na Ukrajinu? A čo ostatní v Bruseli?

Pochopiteľne, že sme všetci boli zdesení z toho, že Kremeľ vydal rozkaz napadnúť susedný demokratický štát v absolútnom rozpore s medzinárodným právom, ktoré porušil ohavným spôsobom. Zaskočení sme však neboli.

Prečo?

V našom tíme sme veľmi vážne brali varovania, ktoré už dlhšie vydávali USA a Británia. Ich signály neboli tajné, informovali celý svet o tom, že Rusi pravdepodobne naozaj zaútočia. Rozhodli sme sa preto konať v predstihu – upravili sme programy pomoci pre Ukrajinu tak, aby sme boli pripravení v prípade invázie okamžite reagovať.

Vojenskí plánovači v Moskve a, samozrejme, aj samotný prezident Vladimir Putin si nepochybne mysleli, že pád Kyjeva je po 24. februári otázka možno len dvoch týždňov, ale prerátali sa. Obávali sa niektorí predstavitelia v Bruseli, že to bude blitzkrieg?

Všetci držali palce Ukrajine, ale pritom sa našli i takí, čo očakávali jej rýchlu porážku. Ukrajinci sú však veľmi vzdorovitý národ, čo sa po ruskej invázii ukázalo v najsilnejšej možnej podobe.

Mimochodom, pred rokom vás ocenila aj moldavská prezidentka Maia Sanduová. Je bežné, že euroúradníci dostávajú štátne vyznamenania?

Vôbec sa to často nestáva, bežné to nie je. O to viac si vážim, že sa mi v decembri 2021 dostalo takej pocty od pani Sanduovej a teraz od pána Zelenského. Vyznamenanie Čestný rad som si v Kišiňove prevzala za mimoriadnu pomoc Európskej komisie Moldavsku, keď sa mi podarilo mobilizovať naše kapacity bezprecedentne a rýchlo počas tamojšej vážnej energetickej krízy.

O čo išlo?

Bola to rýchla pomoc v súvislosti s krízou, ktorá vypukla v októbri 2021. V krátkom čase sa nám podarilo dosiahnuť, aby Moldavsko mohlo pokryť svoju spotrebu plynu a elektriny. A bolo to vôbec prvýkrát, čo tento štát mohol nakúpiť energetické suroviny od iných dodávateľov, ako je ruský Gazprom.

Prečo sa Moldavsko vtedy ocitlo v kríze?

V Kišiňove sa dostali k moci proeurópski politici, čo sa Moskve nepáčilo až tak, že ich začala silno tlačiť k stene. Týkalo sa to dodávok plynu. Rusko chcelo zvýšiť jeho cenu v prípade, že Moldavsko mu neustúpi v politických požiadavkách, ktoré však preň boli neprijateľné. Po vypuknutí ruskej vojny proti Ukrajine sa tieto problémy vyskytujú opakovane. Teraz nedávno, v druhej polovici novembra ruské raketové údery na ukrajinskú energetickú infraštruktúru zapríčinili aj výpadky elektriny v susednom Moldavsku, a to dokonca až na polovici jeho územia.

Podáva Brusel znovu pomocnú ruku?

Áno. Vo finančnom vyjadrení to bolo na jeseň minulého roku 135 miliónov eur na pokrytie nákladov súvisiacich s energetickou krízou v Moldavsku. Pred dvomi týždňami navštívila Kišiňov predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá informovala o ďalšom peňažnom balíku v objeme 250 miliónov eur. Po veľmi nepríjemnej skúsenosti z októbra 2021 je Moldavsko síce už lepšie pripravené na energetickú krízu, ale pomoc z Bruselu je naďalej potrebná.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #Kyjev #EK #vyznamenanie #vojna na Ukrajine #Katarína Mathernová
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy