Rozhodnutie Lavrova dokonale zaskočilo. Len o niekoľko dní skôr sa ruský prezident pýtal pri nepríjemne rozpačitom a televíziou prenášanom zasadnutí svojej bezpečnostnej rady na jej názor ohľadom uznania dvoch separatistických „štátočkov“ na Donbase, priemyselnom pohraničnom regióne na Ukrajine. O Putinových skutočných zámeroch sa ale mohli členovia rady iba dohadovať.
Udržiavať Lavrova v nevedomosti nebolo pre Putina, ktorý mal tendenciu sústreďovať rozhodovanie o zahraničnej politike medzi hŕstku blízkych dôverníkov, nijako nezvyčajné. Pri tejto príležitosti bol Lavrov vďaka telefonátu jedným z mála ľudí, ktorí o Putinovom pláne vedeli dopredu. Kremeľské vedenie sa o invázii dozvedelo až vo chvíli, keď Putin 24. februára ráno v televízii vyhlásil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“.
Neskôr v ten istý deň sa v Kremli zišlo na schôdzke zvolanej len o deň skôr niekoľko desiatok oligarchov. Jasne si uvedomovali, že invázia si od Západu vyslúži sankcie, ktoré by mohli zničiť ich impéria. „Všetci z toho šaleli,“ uviedol človek, ktorý sa schôdze zúčastnil. Kým oligarchovia čakali na začiatok rokovania, jeden z nich si všimol Lavrova odchádzajúceho z inej schôdzky. Na ministra zahraničných vecí naliehal, aby vysvetlil Putinove pohnútky.
Lavrov k tomu nemal čo povedať. Úradníci, s ktorými sa zišiel v Kremli, toho vedeli ešte menej ako on. V šoku sa oligarcha spýtal, ako mohol Putin naplánovať takú obrovskú inváziu v takom malom kruhu – natoľko malom, že väčšina vysokopostavených úradníkov Kremľa, vrcholných ekonómov i príslušníkov podnikateľskej elity ani neverila, že je to možné.
„Má troch poradcov,“ odpovedal podľa oligarchu Lavrov. „Ivana Hrozného. Petra Veľkého. A Katarínu Veľkú,“ povedal podľa Finacial Times šéf diplomacie.
VIDEO: Putin obvinil Západ z eskalácie napätia.
Podľa Putinovho plánu mali ruské vojská počas niekoľkých dní obsadiť Kyjev v brilantnej, relatívne nekrvavej a bleskovej vojne. Namiesto toho sa z vojny pre Rusko stala šlamastika historických rozmerov. Rok od začiatku si Putinova invázia vyžiadala – ako uvádzajú západní predstavitelia – viac ako 200-tisíc mŕtvych a zranených z radov ruských ozbrojených síl. Boje vyčerpali zásoby tankov, delostrelectva a striel s plochou dráhou letu a krajinu odrezali od svetových finančných trhov a západných dodávateľských reťazcov.
Hoci je Putinovi čím ďalej tým viac zrejmé, akú obrovskú cenu musí Rusko za inváziu zaplatiť, ruský vodca je podľa ľudí, ktorí ho poznajú, viac ako kedykoľvek predtým odhodlaný konflikt dotiahnuť do konca.
„Nikdy nebolo v pláne, aby zomreli státisíce ľudí. Celé sa to strašne zvrtlo,“ uvádza niekdajší vysokopostavený ruský predstaviteľ. Pôvodný plán je v troskách a Putin tak hľadá nové dôvody, ako ospravedlniť svoju vojnu. Trvá na tom, že nemal na výber a inváziu musel za každú cenu podniknúť, zhodujú sa bývalí aj súčasní ruskí predstavitelia.
„Svojim blízkym hovorí: ‚Ukázalo sa, že sme boli absolútne nepripravení. V armáde vládne chaos. Náš priemysel ovládol chaos. Ale je dobré, že sme na to prišli teraz a nie až vo chvíli, keď nás napadne NATO,‘“ dodáva bývalý ruský predstaviteľ.
Čítajte viac Rok vojny: Ukrajinskí vojaci umne využili chyby ruskej armády
Financial Times hovorili so šiestimi dlhoročnými Putinovými dôverníkmi aj s ľuďmi zapojenými do ruského vojnového ťaženia a so súčasnými predstaviteľmi Západu a Ukrajiny, aby opísali, ako Putin „spackal“ inváziu – a potom radšej zvýšil stávku, než aby priznal svoju chybu. Všetci z nich hovorili pod podmienkou anonymity.
Putinovi známi ho opisujú ako vodcu, ktorý sa od začiatku vojny dostal do ešte väčšej izolácie. „Stalin bol zloduch, ale dobrý manažér, pretože sa mu nedalo klamať. Putinovi ale nikto nemôže povedať pravdu,“ hovorí jeden z nich. „Ľudia, ktorí nikomu nedôverujú, svoju dôveru vložia do veľmi malého okruhu ľudí, ktorí im klamú,“ dodáva.
Vlani to nebolo prvýkrát, čo Putin zatajil plány na inváziu svojim blízkym poradcom. Keď Rusko v roku 2014 zobralo Ukrajine Krym, neinformoval o tom ruský vodca ani svoju bezpečnostnú radu. Podľa dvoch niekdajších vysokopostavených činiteľov zo Spojených štátov a Ruska Putinovi poradcovia spočiatku na prezidenta naliehali, aby vojakov na Krymský polostrov neposielal.
„Ak s tým nesúhlasíte, môžete odísť,“ povedal vtedy podľa bývalého ruského činiteľa Putin.
Keď Západ v roku 2014 v obavách zo zvýšenia napätia až do bodu, z ktorého nie je návratu – a pretrhnutia ekonomických väzieb – reagoval iba klepnutím po prstoch, Putina to podľa jeho blízkych presvedčilo, že sa rozhodol správne.
Jedným z hlasov, ktoré vlani trvali na tom, že Ukrajinci privítajú ruské sily s otvorenou náručou, bol Viktor Medvedčuk – Putinov blízky priateľ a šéf vtedajšej najväčšej opozičnej strany v ukrajinskom parlamente. Táto vízia sa ale zásadne líšila od politickej reality na Ukrajine, kde proruskú menšinu, zastúpenú Medveďčukom, výrazne prevyšovali tí, ktorí ním opovrhovali pre jeho väzby na Moskvu. Medveďčukovo hodnotenie podporila tajná služba FSB.
„FSB mala vybudovaný celý systém, ako hovoriť šéfovi, čo chce počuť,“ hovorí jeden zo zdrojov, príslušník západných rozviedok.
Nesúhlasné hlasy však zaznievali z ruskej rozviedky SVR a v ruskom generálnom štábe. Na zasadnutí ruskej bezpečnostnej rady tri dni pred začiatkom invázie dokonca Nikolaj Patrušev, tajomník bezpečnostnej rady a Putinov najdlhšie slúžiaci spojenec, navrhol, aby ešte jednu šancu dostala diplomacia.
„Vedel, v akom zlom stave je armáda, a Putinovi to povedal,“ spomína človek blízky Kremľu.
Ale rovnako ako v roku 2014 ich Putin prehlasoval a trval na tom, že je lepšie informovaný.