Kremeľ vytýčil úlohu naverbovať 400-tisíc regrútov do ozbrojených síl. Príslušné rozkazy rozposlal regiónom, informuje agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou.
Podľa nich úrady dúfajú, že pomocou takéhoto náboru sa vyhnú opakovanej nútenej mobilizácii, ktorej prvá vlna na jeseň viedla k výraznému poklesu podpory „speciálnej vojenskej operácii“(ako Moskva agresiu oficiálne nazýva) a spôsobila exodus ruských občanov do zahraničia.
Takmer všetkých zmobilizovaných – 300-tisíc vojakov – už Moskva vrhla na ukrajinský front, domnievajú sa ukrajinské a západné zdroje Bloombergu. A hoci generáli využili všetky možné zálohy, avizovaná ofenzíva sa zmenila na fiasko: od 31. januára do 28. februára sa armáde podarilo postúpiť len o 234 kilometrov štvorcových, teda dobyla 0,039 percenta územia Ukrajiny.
Čítajte viac Ruskí vojaci z päťdesiatky regiónov nedostali sľúbené výplaty
Vysielaním vojakov do mínových polí a útokmi „ľudskými vlnami“ v štýle sovietskych veliteľov v časoch druhej svetovej vojny ruskí generáli nedokázali dobyť ani jedno ukrajinské mesto a zaznamenali len nové rekordné straty.
Kyjev medzitým čaká na príchod západných tankov a zbraní, s ktorými plánuje v najbližších mesiacoch protiofenzívu. Pravdepodobne sa ním pokúsi odrezať ruskú armádu od pozemného koridoru na Krym.
V ruskej vláde vláde i v Kremli viacerí pochybujú, že je Moskva schopná uspieť v dlhotrvajúcej krvavej vojne, naznačujú zdroje Bloombergu. Ale prezident Vladimir Putin, pripomínajú zdroje, je naďalej pod vplyvom silovej lobby, ktorá to, čo sa deje, nazýva existenčným bojom, kde sa rozhoduje o osude krajiny.
Čítajte viac Číre zúfalstvo? Rusi na Ukrajinu poslali tanky T-54 vyrábané za Stalina
Cieľom náborovej kampane je udržať počet vojakov na Ukrajine aspoň na konštantnej úrovni, uvádzajú zdroje Bloombergu. Úrady sa podľa nich obávajú uskutočniť druhú vlnu mobilizácie v predvečer prezidentských volieb naplánovaných na jar 2024, kde sa bude Putin uchádzať o piate funkčné obdobie.
Regióny zatiaľ verbujú najmä veteránov a obyvateľov vidieckych oblastí. Mnohí ale pochybujú, či ambiciózny plán – 400-tisíc regrútov – je vôbec realizovateľný.
Ruská armáda vyčerpala veľkú časť svojich vojenských možností, „oni ale veria, že majú obrovskú rezervu živej sily,“ hovorí Dara Massicotová, analytička Rand Corp.
Plán Kremľa považuje expertka za nereálny: do armády pôjdu len už vyťažení vlastenci alebo tí najchudobnejší. Ale aj s nimi je nepravdepodobné, že by generálny štáb mohol napredovať na fronte, hovorí Massicotová, „ak nezavedú zákony vojnového stavu a neprejdú na vojnovú ekonomiku.“
