Ruský denník Kommersant z vyhlásenia ukrajinského štábu citoval, že nejde o výmenu zajatcov, ale repatriáciu ťažko ranených, ako to stanovuje medzinárodné humanitárne právo, resp. Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami. Ruská strana sa zatiaľ k ukrajinskému kroku nevyjadrila, dodal denník, podľa ktorého možno na záberoch z prepravy zajatcov rozpoznať päť či šesť vojakov.
„Štát-agresor, ktorý systematicky pohŕda medzinárodnými normami, doteraz zadržiava ako rukojemníkov tisíce ukrajinských občanov, vrátane vážne chorých a ranených, a to aj civilistov, deti a ženy, seniorov a tiež tých, ktorí sa dostali do ruského zajatia ešte pred vpádom ruských vojsk,“ uviedol ukrajinský štáb.
VIDEO: Rusi v Chersone zasiahli aj Červený krížUpozornil, že všetky spomínané kategórie občanov mali byť podľa medzinárodného humanitárneho práva repatriované na Ukrajinu. Ale Rusko nielenže pokračuje vo väznení rukojemníkov, ale odmieta k nim umožniť prístup zástupcom Medzinárodného výboru Červeného kríža, ani im neumožňuje spojiť sa s príbuznými či nezabezpečuje patričnú stravu a lekársku starostlivosť. Miesto toho vraj úmyselne v zajatí vytvára neľudské podmienky.
Ukrajina preto vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby zosilnilo tlak na Rusko a prinútilo ho dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a prepustiť zo zajatia všetkých nelegálne zadržiavaných Ukrajincov, zdôraznil štáb.
VIDEO: Raketové útoky. Rusko na Ukrajine zase zabíjalo civilistovKommersant pripomenul, že naposledy si obe strany vymenili zajatcov 7. marca, keď sa do Ruska podľa ministerstva obrany vrátilo 90 ruských vojakov, zatiaľ čo šéf kancelárie ukrajinského prezidenta ohlásil návrat 130 ukrajinských vojakov. Presný počet zajatcov na oboch stranách nie je známy, ale odhaduje sa, že ide o tisícky ľudí.
Ukrajinské úrady tiež oznámili, že na Ukrajinu sa vrátili telá 83 zabitých ukrajinských vojakov. Odovzdanie tiel sa uskutočnilo v súlade so Ženevským dohovorom.
Vojna, ktorá sa začala inváziou ruských vojsk z vlaňajšieho 24. februára, na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina, si podľa odhadov už vyžiadala státisíce zabitých a zranených vojakov na oboch stranách a životy tisícov civilistov. Milióny ľudí prišli o svoje domovy.