Erdogan dominuje tureckej politickej scéne už dve desaťročia
Recep Tayyip Erdogan sa narodil 26. februára 1954 v Istanbule. Začínal ako syn chudobného námorníka – ako dieťa si na školné musel zarábať pouličným predajom. Po absolvovaní náboženskej strednej školy ukončil v roku 1981 štúdium ekonómie a politológie na Marmarskej univerzite v Istanbule.
Najskôr bol rozhodným zástancom islamu. V roku 1976 ho zvolili za predsedu mládežníckej pobočky Strany národnej spásy (MSP), neskoršieho prvého islamistického premiéra Necmettina Erbakana, ktorého Erdogan považuje za svojho učiteľa.
Po vojenskom prevrate v septembri 1980, kedy bola zakázaná činnosť politických strán, vstúpil Erdogan v roku 1984 do Strany blahobytu (RP), ktorú začiatkom roku 1998 rozpustili kvôli nepriateľskému postoju voči režimu. Z toho istého dôvodu zakázali činnosť aj ďalšej islamistickej Strany cnosti (FP), ktorej bol členom.
V roku 1999 sa dokonca dostal Erdogan na štyri mesiace do väzenia za to, že na jednom z mítingov čítal islamskú báseň, čím sa mal dopustiť roznecovania náboženskej neznášanlivosti. Neskôr sa však dištancoval od svojich predchádzajúcich aktivít a vyhlásil sa za prozápadného, umierneného konzervatívca.
Foto: SITA/AP
V auguste 2001 založil Stranu spravodlivosti a rozvoja (Adalet ve Kalkınma Partisi, AKP), ktorá od roku 2002 tvorí väčšinovú vládu – dodnes je jej predsedom.
Výrazný politický úspech sa Erdoganovi podaril prvýkrát v marci 1994, kedy sa stal starostom najväčšieho tureckého mesta Istanbul. Tento post zastával do roku 1998, aj jeho kritici priznávajú, že v tejto funkcii bol úspešný.
Experti hodnotia kladne aj prvú dekádu vlády Erdogana, kedy bol v období od 14. marca 2003 do 28. augusta 2014 premiérom. Podarilo sa mu zaviesť účinné ekonomické i politické reformy, ktoré priblížili Turecko k unijným štandardom. S postupným upevňovaním moci však začal uplatňovať čoraz autoritatívnejší štýl pri riadení štátu, čo sa markantne prejavilo v lete 2013 pri potlačení protivládnych protestov.
O rok neskôr, 10. augusta 2014, zvíťazil v prezidentských voľbách a Recep Tayyip Erdogan sa stal prvou hlavou štátu zvolenou priamo občanmi. Slávnostnú prísahu zložil 28. augusta 2014. V prvom prejave ako hlava štátu vyhlásil, že vstup do Európskej únie, demokratické reformy a mierový proces s Kurdmi budú prioritami jeho pôsobenia v úrade.
Najvplyvnejší turecký líder od čias Atatürka
Erdogan sa považuje za najvýznamnejšieho tureckého vodcu od čias Atatürka, zakladateľa a prvého prezidenta Tureckej republiky. Počas dvadsiatich rokov v najvyšších funkciách dokázal z krajiny vybudovať strategického regionálneho hráča s výrazným vplyvom na svetovú politiku. V júni 2018 sa mu v predčasných prezidentských voľbách podarilo obhájiť mandát už v prvom kole, keď získal 52,6 percenta hlasov voličov.
Turecko sa vypracovalo pod jeho vedením na vojenskú a geopolitickú veľmoc. Krajina sa zapojila napríklad do koalície krajín bojujúcich proti teroristom z Islamského štátu, Turecko je aktívne na južnom Kaukaze, ponúka sa ako sprostredkovateľ pri urovnaní vojny na Ukrajine či ozbrojenom konflikte v Sudáne, ale blokuje napríklad vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie.
Foto: Turkish Presidency Pool Photo via AP
Po Erdoganovom prvom desaťročí hospodárskeho oživenia a zlepšovania vzťahov s Európou, (Turecko získalo v decembri 1999 štatút kandidátskej krajiny EÚ) však nasledovalo druhé desaťročie plné sociálnych a politických nepokojov. Na neúspešný pokus o štátny prevrat z júla 2016 zareagoval turecký vodca rozsiahlymi čistkami v armáde, súdnictve i štátnom aparáte a vyhlásením výnimočného stavu.
Posledné prezidentské a parlamentné voľby sa konali 14. mája 2023. Podľa viacerých pozorovateľov išlo o najdôležitejšie voľby v dejinách moderného Turecka. Keďže ani jednému z kandidátov sa nepodarilo získať nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo už v prvom kole, dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola 69-ročný úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan (49,24%) a spoločný kandidát šestice opozičných strán 74-ročný sekulárny opozičný vodca Kemal Kiličdarogla (45,07%) postúpili do druhého kola, ktoré sa konalo 28. mája 2023.
Recep Tayyip Erdogan je ženatý a má štyri deti.