„Ak Irán odmietne cestu diplomacie, potom, ako prezident (Joe) Biden pri mnohých príležitostiach jasne povedal, nevylučujeme žiadnu možnosť, aby sme sa uistili, že Irán nezíska jadrové zbrane,“ uviedol Blinken vo Washingtone.
Americký šéf diplomacie vyzval tiež na zmiernenie konfliktu v regióne, posilnenie bezpečnostnej spolupráce a zlepšenie životných podmienok Palestínčanov.
Svet sa rozpráva o atómovkách. Čo je jadrová triáda USA?
Minister vo svojom vystúpení tiež varoval, že kroky smerujúce k anexii okupovaného Západného brehu Jordánu Izraelom alebo narušujúce status quo na svätých miestach poškodzujú vyhliadky na dvojštátne riešenie. „Práve dva oddelené štáty sú nevyhnutné na zachovanie identity Izraela ako židovského a demokratického štátu“, citovala Blinkena agentúra Reuters.
Kac nechce, aby Rijád rozvíjal jadrový program
Blinken vyzval aj na normalizáciu vzťahov Izraela a Saudskej Arábie, kam odcestuje v utorok. Podľa šéfa americkej diplomacie je normalizácia v záujme americkej národnej bezpečnosti.
Izraelský minister energetiky pritom skôr v pondelok vyjadril nesúhlas s tým, aby Saudská Arábia mohla rozvíjať civilný jadrový program v rámci možnej dohody o normalizácii vzťahov sprostredkovanej Spojenými štátmi.
Americký denník The New York Times v marci uviedol, že by takýto program predstavoval pre Rijád jednu z podmienok na nadviazanie vzťahov s Izraelom. Saudská Arábia ani Spojené štáty túto informáciu nepotvrdili.
„Izrael také veci prirodzene nepodporuje. Nemyslím si, že by na to mal Izrael pristúpiť,“ odpovedal izraelský minister energetiky Jisrael Kac na otázku Ynet TV, či by súhlasil s potenciálnym saudskoarabským jadrovým programom v rámci dohody o nadviazaní vzájomných vzťahov.
Saudská Arábia podľa januárového oznámenia svojho ministra zahraničných vecí vzťahy s Izraelom nemieni normalizovať, kým Palestínčania nezískajú vlastný štát.
Izrael sa s odkazom na Irak či Líbyu dlhodobo obáva, že by potenciálne nepriateľské štáty v regióne mohli využiť civilnú jadrovú energetiku a ďalšie projekty rozvíjané podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní platné od roku 1970 ako zásterku pre tajnú výrobu jadrových bômb.
Iracký jadrový program, ktorý sa začal v 70. rokoch 20. storočia, citeľne zasiahol izraelský letecký úder v roku 1981, vojna v Perzskom zálive v roku 1991 a roky sankcií. Po spojeneckej invázii do Iraku na jar 2003 sa zbrane hromadného ničenia v Iraku nenašli. V roku 2003 Líbya priznala, že vyvíjala zbrane hromadného ničenia, a sľúbila, že sa zbrojného programu tohto druhu vzdá.
Minulý týždeň Izrael uviedol, že očakáva, že by s ním Washington konzultoval akúkoľvek dohodu medzi USA a Saudskou Arábiou, ktorá by ovplyvňovala izraelskú národnú bezpečnosť. O Izraeli, ktorý sa k Zmluve o nešírení jadrových zbraní nepripojil a ktorý nemá jadrové elektrárne, sa predpokladá, že disponuje jadrovými zbraňami.