Keď Putin vlani vo februári poslal vojakov na Ukrajinu, nazval to „špeciálnou vojenskou operáciou“. Tento výraz následne začali používať všetci od Kremľa po ruských ministrov aj ich štátne médiá, vytvorili si dokonca jeho skratku – SVO. Nazývať konflikt vojnou bolo ruským médiám zakázané hneď po invázii množstvom zákonov. Buď tomuto nariadeniu médiá vyhoveli, alebo to pre nich znamenalo ich koniec.
Ako však vyplynulo z prepisu nedávneho Putinovho vyjadrenia, „vojna“ tam povedal. Keď ruský prezident minulý týždeň komentoval to, čo Rusko nazvalo obrovský ukrajinský útok dronmi na Moskvu, použil slovo „vojna“ vo vzťahu k Ukrajine dokonca štyrikrát.
„Bez ohľadu na to, čo hovoríme, budú hľadať vždy vinníka v Rusku, ale to nie je správne. My sme túto vojnu nerozpútali, opakujem, to režim v Kyjeve v roku 2014 rozpútal vojnu na Donbase,“ uviedol vtedy Vladimir Putin. Toto prezidentovo vyhlásenie odvysielala dokonca aj ruská štátna televízia Rossija, spájaná s prokremeľskou propagandou.
Konflikt na východe Ukrajiny sa začal v roku 2014, keď bol zvrhnutý proruský prezident Viktor Janukovyč. Rusko následne anektovalo Krym a vypuklo tiež Moskvou podporované povstanie separatistov na východe Ukrajiny.
Čítajte aj Prigožin: Rusko môže použiť jadrovú zbraň na svojom vlastnom území
Tento rok 9. mája, keď si Rusko tradične pripomínalo víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne, Putin veteránom na Červenom námestí povedal: „Proti našej vlasti sa opäť rozpútala skutočná vojna“.
Slovo vojna začali v posledných mesiacoch používať na verejnosti aj minister obrany Sergej Šojgu, minister zahraničia Sergej Lavrov aj šéf žoldnierov z Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin. „V podstate žijeme vo vojnových podmienkach,“ uviedol napríklad aj Vjačeslav Gladkov. Gubernátor Belgorodskej oblasti, ktorá sa v uplynulých týždňoch stala terčom útokov.
Aj v súkromí hovoria ruské elity o vojne, napísala agentúra Reuters. Postupné prijatie existencie vojny aj na verejnosti pritom ukazuje, ako sa zmenilo vnímanie Kremľa. A možno ide aj o náznak toho, ako bude vyzerať budúci vývoj. „Je zarážajúce, ako Putin a elity porušujú svoje vlastné pravidlá,“ nechal sa počuť nemenovaný západný diplomat v Moskve. „Dôležitejšie ale je, čo to hovorí o budúcnosti: Znamená vojna serióznejší prístup? A ako bude Rusko vo vojne vyzerať?“ uviedol tento diplomat.
Označovanie vojny inými, eufemistickejšími výrazmi nie je nič nové. Americký prezident Lyndon B. Johnson tiež označil narastajúce zapojenie do vietnamskej vojny za „obmedzenú vojenskú akciu“. A invázia do Afganistanu v roku 2001 bola prezidentom Georgeom W. Bushom nazvaná „Operácia Trvalá sloboda“.
Keď bývalý sovietsky vodca Leonid Brežnev v roku 1979 rozpútal desaťročnú afgansko-sovietsku vojnu, Moskva inváziu nazvala operáciou s cieľom „poskytnú medzinárodnú pomoc priateľskému afganskému ľudu“.
„Nesmiete zabúdať a treba si uvedomiť to, že výraz SVO bol vynájdený v čase, keď si mysleli, že vyhrajú rýchlo a bez krviprelievania, ako na Kryme,“ uviedol Abbás Galjamov, bývalý Putinov poradca a autor jeho prejavov. „Teraz je ale všetkým jasné, že je to vojna. A začalo to byť jasné už pred dlhším časom, keď si všetci uvedomili, že taktika blitzkriegu zlyhala,“ dodal.
Prepisy Putinových vyjadrení ukazujú, že slovo vojna prezident opakovane používa aj vo variante „informačná a sankčná vojna“, ktorú Západ rozpútal proti Rusku. Vlani sa pritom takto vyjadroval len výnimočne. Keď vlani v septembri označil štyri ukrajinské regióny za súčasť Ruska, konflikt nazval „vojnou“, v októbri potom povedal, že Západ „podnecuje vojnu“ a v decembri dokonca otvorene hovoril „o tejto vojne“.
Čítajte aj Exšéf NATO Rasmussen: Ak Kyjev nedostane jasné záruky, Poliaci aj ďalší môžu poslať vojakov na Ukrajinu
To prinútilo Nikitu Jufereva, radcu z Petrohradu, aby podal sťažnosť. Tá však nikam neviedla. „Skôr alebo neskôr sa dostaneme do bodu, kedy to budú všetci nazývať vojnou a budú to za vojnu považovať,“ povedal Juferev agentúre Reuters. „A vojna môže znamenať stanné právo, mobilizáciu ekonomiky, mobilizáciu armády a záložníkov,“ dodal.
Kremeľ sa už nechal počuť, že nemá v pláne vyhlásiť stanné právo ani ďalšiu mobilizáciu. Putin však v máji odsúhlasil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré umožňujú konanie volieb počas stanného práva a spoločnostiam pôsobiacim v obrannom priemysle pridávajú ďalšie zmeny, aby mohli vyrábať takmer 24 hodín denne.
Útoky aj na území Ruska, ktoré Moskva pripisuje Ukrajine, povzbudili ruských jastrabov, ktorí požadujú oveľa tvrdší prístup k vojne.
Šéf vagnerovcov Prigožin, ktorý je známym kritikom ruského ministerstva obrany a jeho vedenia vojny, sa nedávno nechal počuť, že by sa veci mohli vyvíjať podobne ako za vlády čílskeho diktátora Augusta Pinocheta. „Ľudia mi píšu, že musíme urobiť Čile, aby sme sa ubránili. Čile, to je Pinochet, Čile, to je elita Ruska, predovšetkým byrokratická elita, na štadióne obklopená ľuďmi s automatickými zbraňami,“ uviedol Prigožin. „Toto nie je hra. V tejto vojne prehrávame,“ dodal.