S ambicióznym plánom prišla vláda premiéra Rishiho Sunaka. Cieľom je, aby v krajine vyrástla generácia, ktorá už nebude trpieť závislosťou od nikotínu.
„Fajčenie je jednoznačne najčastejšou príčinou smrti, invalidity a chorôb v našej spoločnosti, ktorej sa dá predísť,“ zdôvodnil Sunak ešte v jeseni minulého roka, keď predstavil svoj zámer.
Odkaz na Churchilla
Fajčiarov v Spojenom kráľovstve od 70. rokov síce ubúda, ale tejto neresti stále holduje 6,4 milióna obyvateľov, teda zhruba 13 percent dospelej populácie.
Podľa štatistických údajov fajčí každý deviaty Brit vo veku 18 až 24 rokov a zdravotníci tvrdia, že fajčenie v krajine každý rok zabije asi 80-tisíc ľudí. Vláda je presvedčená, že vďaka novému zákonu by do roku 2040 mohli takmer vymiznúť fajčiari mladší ako 30 rokov.
Zároveň predpokladá, že keby sa podarilo vytvoriť nefajčiarske generácie, do konca tohto storočia by sa mohlo zabrániť vyše 470-tisícom prípadov srdcových chorôb, mŕtvice, rakoviny pľúc či ďalších vážnych ochorení.
Čítajte viac Najzdravší európsky národ: Prvá krajina úplne zakáže cigarety
Vláda vyzdvihuje aj pozitívny vplyv na verejné financie, keďže dôsledkom fajčenia štát prichádza približne o 17 miliárd libier ročne, čo je o sedem miliárd viac, ako sa získa zdanením tabakových výrobkov.
„Pravdou je, že pri užívaní tabaku neexistuje žiadna bezpečná miera. Je veľmi škodlivý, a preto dnes siahame po tomto dôležitom opatrení, aby sme ochránili ďalšiu generáciu,“ vysvetlila ministerka zdravotníctva Victoria Atkinsová.
V utorok večer o vládnom návrhu po prvý raz hlasovali v Dolnej snemovni britského parlamentu, kde ho veľkou väčšinou posunuli do druhého čítania. No hoci ho podporilo až 383 poslancov (len 67 bolo proti) a pomohli aj mnohí opoziční labouristi, na oslavy je priskoro.
Proti zákonu totiž hlasovalo až 57 poslancov Sunakovej Konzervatívnej strany a 106 sa ich zdržalo. S ostrou kritikou vystúpili viacerí významní politici, a to i z radov konzervatívcov vrátane dvoch bývalých predsedov vlády.
Britský expremiér Boris Johnson napríklad vyhlásil, že je „šialené“, ak strana Winstona Churchilla (legendárneho britského premiéra a vášnivého fajčiara) „zakazuje cigary“.
Počas konferencie v kanadskej Ottawe v tejto súvislosti pripomenul, že konzervatívci by sa mali snažiť presadzovať slobodu, nie všetko kontrolovať a regulovať ľuďom život, ako to robia ich politickí oponenti.
Podobne sa už začiatkom roka vyjadrila i Sunakova predchodkyňa v premiérskom kresle Liz Trussová. „Konzervatívna vláda by sa nemala usilovať o rozšírenie opatrovateľského štátu. To iba posilňuje tých, čo chcú oklieštiť slobodu,“ uviedla bývalá šéfka Konzervatívnej strany.
Čítajte viac Detskí figuranti si išli kúpiť cigarety. Ako dopadli?
Je lepšia osveta či prohibícia?
Kemi Badenochová, jediná členka Sunakovej vlády, ktorá hlasovala proti návrhu zákona, zdôraznila, že táto legislatíva porušuje zásady rovnosti.
Ako totiž upozornili kritici, keby premiér presadil svoj zámer, o 20 rokov by nebola núdza o kuriózne situácie. Napríklad u manželov, z ktorých jeden by mal 34 a druhý 35 rokov – kým ten starší by si cigarety ešte mohol kúpiť, pre mladšieho by platil zákaz.
„Nemali by sme tak odlišne pristupovať k dospelým osobám spôsobilým na právne úkony, keď ľudia narodení len deň po sebe budú mať natrvalo odlišné práva,“ napísala Badenochová na sociálnej sieti X.
Čítajte viac Nemci chcú zakázať fajčenie v aute. Pokuta bude astronomická
Podľa iných sa zákon nepodarí presadiť, pretože by mohol spustiť lavínu ďalších zákazov. Bývalý minister vlády Sir Simon Clarke si napríklad položil otázku, či po cigaretách príde na rad i alkohol.
Konzervatívny poslanec a exminister pre prisťahovalectvo Robert Jenrick zase namietol, že dôležitejšie ako zákazy sú osveta a prevencia. „Verím v osobnú slobodu. Viac vzdelávajme a menej zakazujme,“ zveril sa na sociálnej sieti.
Foto: SITA/AP, Rick Bowmer
Niektorí odborníci tiež varovali, že zákaz predaja tabakových výrobkov môže podporiť kšeftovanie na čiernom trhu. Christopher Snowdon z britského Inštitútu ekonomických záležitostí tvrdí, že by sa určite našli ľudia, ktorí budú dosť starí na to, aby si cigarety mohli kupovať, a nič im nezabráni, aby ich nelegálne predávali mladším fajčiarom.
„Problém s prohibíciou nie je v tom, že nemá nijaký vplyv na spotrebu, ale v tom, že vedie k masívnemu čiernemu trhu a veľkej strate daňových príjmov,“ uviedol pre spravodajský portál BBC.
Simon Clark z organizácie Forest zastupujúcej práva fajčiarov premiéra obvinil, že s budúcimi generáciami dospelých zaobchádza, akoby išlo o deti – chce ich vraj pripraviť o „možnosť voľby a osobnej zodpovednosti“. Na Sunakovu stranu sa, naopak, postavila väčšina zdravotníkov a expertov na výskum rakoviny.
Čítajte viac Švédi skúšajú kašľajúcim bilboardom odradiť ľudí od fajčenia
Na Novom Zélande to nevyšlo
O novom zákone budú tento mesiac rokovať ešte parlamentné výbory, kde možno očakávať rôzne doplnenia a pozmeňujúce návrhy.
V máji by poslanci Dolnej snemovne mali o veci znova hlasovať, no konečné slovo bude mať až horná komora britského parlamentu – Snemovňa lordov, ktorá by o zámere mala rokovať v polovici júna.
Okrem obmedzovania predaja tabakových výrobkov legislatíva upravuje aj ich dizajn, aby neboli atraktívne pre deti a mládež, reguluje i balenie či príchute nikotínových produktov.
Z prieskumov verejnej mienky pritom vyplýva, že väčšina Britov zákaz fajčenia podporuje. Tretina z nich by uprednostnila postupné obmedzovanie, 30 percent jednotný zákaz pre všetkých a len štvrtina návrh celkom odmieta.
Čítajte viac Novozélandský parlament zrušil zákaz fajčenia zavedený expremiérkou Ardernovou
Podobne prísny zákon, ako vypracoval Sunakov kabinet, mal nedávno začať platiť na Novom Zélande, ale nová koaličná vláda ho vo februári zamietla.
Smelé plány má tiež Portugalsko, ktoré by sa chcelo stať nefajčiarskou krajinou do roku 2040. Predaj tabakových výrobkov by tam mali zakázať v baroch a kaviarňach.
Väčšina štátov, ktoré v tejto oblasti prijali nejakú legislatívu – podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je ich 74 – sa však uspokojila s tým, že zakazuje fajčenie vo vnútorných priestoroch. Prvou krajinou, ktorá sa k tomu odhodlala, bolo v roku 2004 Írsko.