O čo ide? Najprv dobrá správa: Európska komisia požiadala členské krajiny únie, aby jej dali súhlas rokovať s britskou vládou o obojstrannom uľahčení podmienok na trhu práce a počas štúdia. Návrh sa týka ľudí vo veku do 30 rokov, ktorí si chcú nájsť zamestnanie v Británii alebo sa tam vzdelávať (rovnako sa ponuka vzťahuje na Britov v tejto vekovej skupine).
Európska komisia poukazuje na to, že po brexite sa výrazne znížil pohyb osôb medzi Britániou a štátmi európskej dvadsaťsedmičky. Práva občanov EÚ, ktorí žili v Spojenom kráľovstve do 31. decembra 2020, zostali zachované, ale pre tých, čo sa tam dostanú po uvedenom dátume, to už neplatí. „Z predpokladanej dohody by mali úžitok občania EÚ i Británie vo veku od 18 do 30 rokov. Títo ľudia by mohli zostať v danej krajine štyri roky," informovala Európska komisia v tlačovom vyhlásení.
Čítajte aj Koniec s fajčením? Británia chce zakázať predaj cigariet
Po odchode Británie z únie výrazne zdraželo tamojšie štúdium, pretože vysokoškoláci z krajín EÚ po novom musia platiť medzinárodné školné (predtým sa na nich vzťahovala výška domácich poplatkov). „Školné sa pohybuje v rozpätí 11400 – 38000 tisíc libier ročne. Na verejných univerzitách v EÚ nie je také vysoké pre študentov z nečlenských štátov únie," upozornila eurokomisia.
Po brexite pribudla ešte ďalšia finančná záťaž, na ktorú poukázala bruselská exekutíva. Študentské víza stoja 490 libier a za udelenie pracovných víz treba zaplatiť od 719 do 1639 libier. Británia navyše od cudzincov z EÚ požaduje, aby každý rok študent odviedol do systému verejného zdravotníctva 776 libier a v prípade pracovníkov je to 1035 libier. (Podľa Národnej banky Slovenska aktuálny kurz britskej libry je 1,16 eura.)
V mene bruselskej exekutívy návrh komentoval Maroš Šefčovič, eurokomisár zo Slovenska. „Vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ zvlášť tvrdo zasiahlo mladých ľudí, ktorí by chceli študovať, pracovať a žiť v zahraničí," citoval ho server Politico. „Teraz robíme prvý krok k ambicióznej, ale realistickej dohode, ktorá by tento problém vyriešila. Naším cieľom je znovu vybudovať ľudské mosty medzi mladými Európanmi na oboch stranách Lamanšského prielivu," dodal Šefčovič.
Čítajte aj Vystúpenie z EÚ? Viac ako polovica Britov to považuje za chybu. Teraz by hlasovali inak
Teraz nasleduje zlá správa: Londýn sa postavil k Bruselu chrbtom. „Nezavádzame celoeurópsky program mobility mládeže – voľný pohyb v rámci EÚ bol ukončený a neplánujeme ho zaviesť," citovala stanica BBC z reakcie britskej vlády. Tá síce úplne neodmieta zmäkčenie podmienok, ale je ochotná rokovať iba s jednotlivými členskými štátmi únie. Británia má v súčasnosti platnú dohodu s desiatimi štátmi sveta (napríklad s Kanadou, Austráliou a Novým Zélandom), podľa ktorej jej občania môžu v Spojenom kráľovstve zvýhodnene študovať alebo pracovať dva roky. Spomedzi krajín EÚ sa však žiadna nenachádza v tejto schéme.
Nastala by zmena, keby po najbližších parlamentných voľbách konzervatívci už neboli pri moci? Nie, lebo opoziční labouristi dal najavo, že by sa zachovali podobne odmietavo. Ich motív môže spočívať v tom, že chcú pritiahnuť k sebe voličov, ktorí súhlasili s brexitom (čiže fakticky podporili aj obmedzenie imigrácie) a z vládnutia konzervatívcov sú už sklamaní alebo prinajmenšom unavení; pri moci sú nepretržite od jari 2015.
Reakcie konzervatívcov a labouristov vyvolali nevôľu v Škótskej národnej strane, ktorá by svoju krajinu najradšej videla, ako odchádza zo Spojeného kráľovstva. Upozornila, že takýto postoj Londýnu k ponuke z Bruselu jedine poskytuje ďalší argument pre vystúpenie z britského zväzku. Pripomeňme, že v referende v júni 2016 až 62 percent Škótov hlasovalo za zotrvanie v EÚ, čiže brexit podporilo 38 percent zúčastnených voličov.
Denník Guardian napísal, že britská vláda si zrejme chce takpovediac vyberať čerešničky na torte. Ide o to, že asi plánuje uzatvoriť dvojstranné dohody, ktoré by sa podobali na tie, čo má s desiatimi štátmi sveta, iba s vybranými krajinami únie. Inak povedané: v takých prípadoch, keď by cítila, že je to pre Britániu zvlášť výhodné. Londýn by v tomto smere údajne mohol nájsť spoločnú reč ako s prvým s Parížom. Určite by bilaterálne dohody nevznikli so všetkými členskými štátmi EÚ, čo znamená, že v nerovnoprávnom postavení na Britských ostrovoch by sa mohli ocitnúť aj občania Slovenskej republiky vo veku od 18 do 30 rokov.