Za návrh hlasovalo 464 poslancov, 92 bolo proti a 65 sa zdržalo. U českých zákonodarcov predstavoval pomer jedenásť pre ku štyrom proti, päť sa zdržalo. Proti schváleniu aktu hlasovali z českých europoslancov Jan Zahradil (ODS), Hynek Blaško a Ivan David (obaja zvolení za SPD) a Katarína Konečná (KSČM). Zdržali sa traja zástupcovia hnutia ANO a dvaja členovia ODS.
Akt zakazuje okrem iného používanie špehovacích počítačových programov (spyware) proti novinárom. „S výnimkou presne definovaných prípadov“, štátne orgány nebudú môcť vyvíjať na novinárov akýkoľvek nátlak, aby im prezradili svoje zdroje, a európske médiá sa budú môcť brániť pred svojvoľným obmedzovaním alebo vymazaním obsahu veľkými internetovými platformami, uviedla tlačová správa EP. Obrátiť sa bude možné na Európsky zbor pre mediálne služby, ktorý vznikne na základe aktu.
„Je to signál pre Slovensko, že všetky európske krajiny zdieľajú slobodu a demokraciu a nechcú, aby akákoľvek krajina Európskej únie túto slobodu médií pozmeňovala,“ vyhlásil dnes Premiér. Povedal ČTK poslanec Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL) s odvolaním sa na postup vlády Roberta Fica voči verejnoprávnym médiám a premiérovej snahe obmedzovať nezávislé médiá, ktoré považuje za nepriateľské. „Zahrávať sa s verejnoprávnymi a nezávislými médiami vždy vedie k diktatúre a treba na to Slovensko pomerne jasne a tvrdo upozorniť,“ dodal.
Nemecká poslankyňa z klubu európskych ľudovcov Sabine Verheyenová (CDU), ktorá je spravodajkyňou normy, v rozprave spomenula zavraždenie novinárky Daphne Caruanaovej Galiziovej v roku 2017 na Malte a ohrozenie slobody tlače v Maďarsku. „Európsky zákon o slobode médií je našou odpoveďou na tieto hrozby,“ povedala. „Význam plurality médií pre fungujúcu demokraciu ani nemožno dostatočne oceniť,“ zdôraznila.
Podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová na záver utorkovej debaty pripomenula zavraždenie novinára Jána Kuciaka v roku 2018 na Slovensku, kde odhaľoval korupčné aféry späté s politikou. „Dnes tu hovoríme o akte o slobode médií a keď pomyslím na situáciu a vývoj na Slovensku, tak sa mi chce povedať, že včera bolo neskoro,“ povedala Jourová. „V každej krajine by mali byť naozaj silné médiá verejnej služby, a nie médiá, ktoré budú slúžiť ako hlásne rúry strany a vlády,“ dodala s tým, že Európska komisia vývoj na Slovensku detailne sleduje.
Slovenskí europoslanci poukázali na význam európskeho zákona o slobode médií
Vladimír Bilčík (nezávislý/EPP) sa na úprave tohto zákona podieľal ako tieňový spravodajca. Tvrdí, že zákon je výbornou správou pre novinárov a demokraciu. „S hrôzou však sledujem, čo slovenská vláda robí s médiami doma. Ignoruje tie mienkotvorné, preferuje dezinformačné weby a chystá sa oklieštiť verejnoprávnu RTVS. Vyššia ochrana žurnalistov pred sledovaním je dôležitou správou pre Slovensko aj kvôli tragickej skúsenosti s vraždou novinára Jána Kuciaka práve pre jeho novinársku prácu,“ odkázal.
Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) uviedla, že tak ako politici rešpektujú nezávislosť a pluralitu médií a potrebu ich chrániť na národnej alebo európskej úrovni, aj médiá by si mali zachovávať „elementárnu slušnosť“ a vyhýbať sa zlomyseľnostiam a klamstvám. „Slobodu mediálneho prostredia na Slovensku dokazuje fakt, že sa dlhodobo držíme na popredných miestach v celosvetových rebríčkoch slobody tlače. Médiá nesmú byť účastníkmi politického boja, ale informovať o ňom verejnosť. Je zarážajúce, akým neobjektívnym a tendenčným spôsobom sa médiá na Slovensku snažia ovplyvňovať a vstupovať do predvolebných kampaní,“ upozornila.
Miriam Lexmann (KDH/EPP) spresnila, že nezávislé médiá považované za pilier demokracie sú také, ktoré poskytujú občanom všeobecné a komplexné informácie, hľadajú pravdu a preto ich treba chrániť. „Tento zákon to má za cieľ. Nastavuje pravidlá a regulačné orgány v členských štátoch tak, aby nedochádzalo k zasahovaniu do redakčných rozhodnutí, aby boli transparentné finančné toky a vlastnícke práva,“ vysvetlila. To je podľa nej dôležité, lebo dnes sú aj na Slovensku médiá, pri ktorých nie je jasné, kto je ich majiteľom a kto ekonomicky či politicky ovplyvňuje ich rozhodnutia.
Eugen Jurzyca (SaS/ECR) podporil v hlasovaní spoločnú európsku reguláciu médií, pretože na jednotnom mediálnom trhu nie je možné efektívne vymáhať povinnosti podľa 27 rôznych systémov. „Vítam, že navrhovaným zákonom sa zakazujú všetky formy zasahovania a tlaku na médiá a zvyšuje sa transparentnosť mediálneho sektora. Verejnosť si napríklad bude môcť bezplatne dohľadať informácie o vlastníctve médií v online databáze,“ povedal.
Jozef Mihál (nezávislý/RE) skonštatoval, že európsky zákon o slobode médií je reakciou na hrozby pre slobodu prejavu a každodennú prácu novinárov, keď nárast negatívnych trendov, ako je znižovanie dôvery v tradičné médiá, násilie voči investigatívnym novinárom a nárast nenávistných prejavov na internete, je zrejmý v celej EÚ. „Zákon zaväzuje členské štáty, aby chránili nezávislosť médií pred vládnymi, politickými, ekonomickými alebo súkromnými zásahmi. Za dôležitý považujem najmä zákaz všetkých foriem zásahov do redakčných rozhodnutí, ako aj ochranu novinárov pred zverejnením ich zdrojov a pred nasadením špionážnych softvérov,“ uviedol. Víta aj zvýšenie transparentnosti vlastníctva médií, keďže všetky médiá bez ohľadu na ich veľkosť budú musieť zverejňovať informácie o svojich vlastníkoch.
Peter Pollák (hnutie Slovensko/EPP) kritizuje fakt, že štandardné média sú pod vplyvom rôznych oligarchov a politikov, ktorí zasahujú do redakčných rozhodnutí a ovplyvňujú či manipulujú s informáciami. „Nemajú problém vyvíjať tlak na novinárov, ohrozovať ich, aj na živote. Slovensko má s tým skúsenosť. Cieľom tohto zákona je tomu zabrániť,“ uviedol.
Michal Wiezik (PS/RE) vyhlásil, že na Slovensku vládna moc čoraz väčšmi zasahuje do nezávislej práce novinárov. „Predseda vlády (Robert) Fico neustále verbálne útočí na žurnalistov, označuje časť médií za nepriateľov štátu a vláda spustila frontálny útok na nezávislosť verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Vládna koalícia tým sleduje jediný cieľ: ovládnuť tok informácií tak, aby verejnosť nemala objektívne informácie o jej činnosti,“ povedal Wiezik. Zákon o slobode médií podľa neho prichádza akurát včas. Ako zdôraznil, zákon zaručuje vyššiu ochranu novinárom, posilňuje ochranu verejnoprávnych médií pred politickým zasahovaním a zabezpečuje redakčnú nezávislosť editorov. „Je to ďalší z pevných európskych mantinelov, ktoré sa nám na Slovensku budú veľmi hodiť,“ dodal Wiezik.