„Malá korupcia, ktorá sa týka bežných občanov, keď napríklad dávajú úplatky v zdravotníctve alebo na polícii, tak tam sa nám zdá, že korupcia klesla,“ uviedol na dnešnej tlačovej konferencii Šípoš. Zatiaľ čo v roku 2005 tvrdilo 13 percent Slovákov, že od nich niekto pýtal úplatok u lekára, koncom roku 2009 to bolo deväť percent. TIS upozorňuje, že to môže súvisieť s prechodom zdravotníctva do súkromného sektora, kde si lekári pýtajú za úkony legálne.
V oblasti boja proti korupcii hlasoval parlament v posledných štyroch rokoch o 25 zákonoch, pričom osem z nich neprešlo. Podľa Šípoša možno polovicu schválených zákonov hodnotiť pozitívne a polovicu negatívne. TIS oceňuje najmä zákon o majetku obcí, ktorý sprísnil podmienky predaja obecného majetku, ďalej zákon o geodézii a kartografii, ktorý umožnil sprístupnenie registra online a zákon o špecializovanom súde, ktorý fakticky zachoval Špeciálny súd. Za najhorší považuje TIS zákon o súdoch, vďaka čomu môže ministerstvo spravodlivosti ľahšie odvolávať predsedov súdov a ktorým zároveň posilnil kompetencie predsedov súdov pri trestaní sudcov. Organizácii sa nepáči ani zákon o verejnom obstarávaní, pre ktorý Úrad pre verejné obstarávanie nemôže napadnúť už podpísanú zmluvu, aj keď má o nej pochybnosti. Tretie negatívne hodnotenie má novela zákona o štátnej službe, ktorá posilnila centralizáciu štátnej služby.
TIS kritizuje sľuby kabinetu, ktoré si dala koalícia na začiatku svojho vládnutia. HZDS deklarovalo nezávislosť súdnictva. Počas celého obdobia, čo malo tento rezort na starosti, sa tak však podľa TIS nesprávalo. „Tento rezort podľa nás vôbec nebojoval proti korupcii, práve naopak, objavili sa tlaky na potláčanie nezávislosti súdnictva, sudcovia sa obrátili na verejnosť prostredníctvom petície,“ pripomína Šípoš. Tvrdí, že netreba zabudnúť ani na prechod politika a ministra spravodlivosti Štefana Harabina na post šéfa Najvyššieho súdu SR. Počas posledných štyroch rokov si Šípoš nepamätá, aby bol obžalovaný alebo odsúdený politik ani vysoký štátny úradník. Známe sú len dva prípady na úrovni samospráv – prípad bývalého funkcionára Slovenského futbalového zväzu Vladimíra Wänkeho a exstarostu Rače Pavla Bielika.
Smer sa pred začiatkom vládneho obdobia zaviazal presadzovať ochranné opatrenia, aby verejní a štátni zamestnanci neboli postihovaní za odhalenie alebo poukázanie na korupciu ich nadriadených. „Nebolo to splnené legislatívne ani v praxi, známy je prípad Lesov SR, kde práve zamestnanci poukazovali na to, čo sa deje, no bohužiaľ, títo ľudia tam už nepracujú a ani verbálne sa ich činitelia nezastali,“ povedal Šípoš. Jediný sľub, ktorý podľa neho Ficov kabinet splnil, bol zákon o preukazovaní pôvodu majetku. „Bohužiaľ, ani tento sľub podľa nás nie je tým, ktorý by pomohol v boji proti korupcii a aj podľa viacerých právnikov sa dá i tento zákon obísť,“ dodal Šípoš. Myslí si, že nestačí len verejný tlak od premiéra, že za škandál sa platí, potrebná by bola aj trestnoprávna dohra.
Za protikorupčné zákony hlasovali najviac opozičné strany
Za návrhy zákonov v oblasti boja proti korupcii v tomto volebnom období v parlamente najviac hlasovali opozičné strany KDH, SDKÚ a SMK. Najmenej tieto legislatívne návrhy podporovala HZDS. „Mierne pred nimi je Smer a SNS,“ konštatoval na tlačovej besede riaditeľ Transparency International Slovensko (TIS) Gabriel Šípoš. TIS zostavil aj rebríček konkrétnych politikov, ktorí boli poslancami počas aspoň trinástich hlasovaní parlamentu.
Rebríček poslancov, ktorí najviac podporovali protikorupčné zákony, vedie Pavol Frešo (SDKÚ), s minimálnym odstupom ho nasledujú Július Brocka (KDH), Daniel Lipšic (KDH), Peter Miššík (SDKÚ) a Pavol Kubovič (SDKÚ).
Najmenej prispel k transparentnosti Marián Haľko (HZDS), pred ním sú spolustraníci Jozef Halecký, Tibor Cabaj, Katarína Tóthová, Beata Sániová a Milan Urbáni. Podľa Šípoša je zaujímavé sledovať rozdiely v kluboch. „Podľa hodnotenia je za koalíciu v rebríčku najvyššie Jaroslav Paška (SNS), ktorý je na 66. zo 152 miest, najhorší poslanec z opozície je Alexander Slavkovský (SDKÚ) na 65. mieste,“ uviedol Šípoš.
Z kruhov koaličného lídra Smeru sa najvyššie na 67. mieste umiestnila Monika Smolková, najhoršie Renáta Zmajkovičová – 138. miesto. Aktivitu poslancov hodnotila 12-členná komisia, pričom päť členov pracuje pre TIS. Hlasovanie za protikorupčný zákon pridal poslancom kladné body, hlasovanie proti záporné body. „Keď sa aj nezúčastnili, dostali za hlasovanie nulu, lebo neprispeli k tomu, aby netransparentný zákon prešiel,“ vysvetlil Šípoš.