Moskva nechce o Ukrajine v NATO ani počuť. Pohrozila eskaláciou konfliktu

„Som presvedčený, že oznámenie ukrajinského vedenia povedie len k ďalšej eskalácii situácie okolo Ukrajiny,“ povedal námestník ministerstva zahraničných vecí Sergej Rjabkov.

Ukrajina je podľa v súčasnosti platnej ústavy neutrálnym štátom, ktorý je mimo vojenských paktov. Porošenko po pondelňajšom rokovaní s litovskou prezidentkou povedal, že účasť Ukrajiny vo vojenských blokoch je výlučnou záležitosťou ukrajinského ľudu a že o nej sám rozhodne v referende. Ukrajine vraj bude trvať najmenej šesť rokov, kým sa jej ekonomika priblíži k štandardom EÚ a jej ozbrojené sily k štandardom NATO. (Viac v článku Litva bude Ukrajine dodávať zbrane a cvičiť jej vojakov)

Nová ukrajinská koaličná vláda, ktorá má vzniknúť v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní, v programovom vyhlásení označuje vstup do NATO za jeden zo svojich cieľov. Moskva však s takýmto krokom zásadne nesúhlasí, výhrady majú aj niektoré členské štáty NATO na čele s Nemeckom.

Rusko žiada záruky, podľa NATO sú absurdné

Český prezident Miloš Zeman pridal do týchto sporov ďalšiu kontroverznú reakciu, keď vyhlásil, že Ukrajina by mala byť neutrálna a že by malo dôjsť k jej tzv. finlandizácii. Tá je s ohľadom na povojnový vzťah Fínska a Sovietskeho zväzu chápaná ako podriadenie zahraničnej politiky inému štátu so zachovaním vlastnej zvrchovanosti. (Viac v článku Zeman je za finlandizáciu Ukrajiny. Jeho hovorca po novom vysvetľuje, čo to je)

Minulý týždeň hovorca ruského prezidena Dmitrij Peskov v rozhovore pre stanicu BBC vyhlásil, že Rusko chce získať stopercentnú záruku toho, že nikto neuvažuje o členstve Ukrajiny v NATO.

Hovoca aliancie však Moskve odkázal, že takáto požiadavka je nereálna a nie je v súlade s medzinárodnými zmluva, ktoré podpísalo aj Rusko. Moskva totiž ich podpisom uznala, že každý štát má možnosť sám rozhodnúť o svojich bezpečnostných zmluvách a Kremeľ preto musí rešpektovať zvrchovanosť Ukrajiny.