Čo príde po lockdowne? Ďalší lockdown

Peter Madro, Pravda | 23.12.2021 06:00
Igor Matovič Foto: ,
Minister financií Igor Matovič
Núdzový stav bude na Slovensku trvať minimálne do 23. februára, do 9. januára platí lockdown. Hoci je trend pandémie pred vianočnými sviatkami priaznivý, po Novom roku príde neodvratne pandemická vlna, ktorú spôsobí mutácia omikron.
Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

Vláda sa v stredu zaoberala aj uvoľnením opatrení. Kompromisom je nakoniec otvorenie reštaurácií v režime OP (očkovaní/po prekonaní) od pondelka 3. januára. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) ešte pred zasadnutím vlády podotkol, že uvoľňovanie opatrení nie je politickým rozhodnutím, ale otázkou ochrany života a zdravia.

V stredu 22. decembra sa uskutočnilo posledné tohtoročné zasadnutie vlády. Minulý rok vláda zasadala on-line aj počas sviatkov dva razy a upravovala pravidlá núdzového stavu, predlžovala lockdown a do boja s pandémiou povolala viac vojakov.

gastrosektor, reštaurácie, cestovný ruch Čítajte viac Vláda sa dohodla na otvorení reštaurácií. Dostanú sa do nich po novom roku len zaočkovaní?

Momentálny epidemiologický trend však nenaznačuje dramatické zhoršenie situácie. Počet hospitalizovaných pacientov klesol pod hranicu tritisíc a za ostatných päť dní pribudlo zhruba 17-tisíc novoifnikovaných. Keď tretia vlna pandémie vrcholila na prelome novembra a decembra, za rovnaký čas pribudlo približne 50-tisíc pacientov s koronavírusom. Kým na jednej strane sa ozývajú hlasy, aby sa lockdown uvoľnil a Slovensko znovu zaviedlo regionálny Covid automat, epidemiológovia upozorňujú, že v januári môže byť situácia ešte horšia.

Vyhliadkam neprospieva ani štúdia ministerstva zdravotníctva, ktorá skúmala hladinu protilátok u nezaočkovaných. Výsledky ukázali, že ak človek iba prekonal ochorenie, ešte to neznamená, že je dostatočne chránený pred koronavírusom.

Ani symptomatické prekonanie ochorenia neznamená, že pacient má voči ochoreniu imunitu, pričom 16 percent z nich má podľa štúdie nízku hladinu protilátok. Podobne je na tom 32 percent z tých ktorí prekonali ochorenie bez ťažkostí.

Šéf Inštitútu zdravotných analýz Matej Mišík spresnil, že odhadom na Slovensku asi milión ľudí nemá protilátky, a teda nie sú pred covidom vôbec chránení.

„Bola populárna mienka o tom, ako sa Slovensko za ostatné pandemické vlny premorilo a že testy nedokázali odhaliť stovky tisíc infikovaných prípadov. Myslelo sa, že ako krajina budeme aj napriek nízkej miere zaočkovanosť chránení. Ale to nie je pravda a táto štúdia vyvrátila falošnú nádej,“ spresnil Mišík.

VIDEO: Aktuálna epidemická situácia.

Otázka infekčnosti omikronu spočíva aj v tom, či nejaké opatrenia vedia epidemiologickú situáciu korigovať. Vo chvíli, keď bude dominantný, bude podľa neho priestor na diskusiu, či má zmysel sa snažiť zásadne priebeh vlny brzdiť. „Musíme sa otvorene pýtať aj tieto otázky. Vysoká infekčnosť tomu nasvedčuje,“ dodal.

Podotkol však, že variant delta ešte stále posiela do nemocníc stovky ľudí, preto sú opatrenia namieste. „Ešte stále potrebujeme v maximálnej možnej miere vyprázdniť nemocnice, aby mali zdravotníci pomyselný nárazník pred omikronom,“ dodal Mišík. Upozorňuje, že z pozitívnych testov končilo v nemocniciach šesť percent pacientov. „Bavíme sa o desiatkach tisíc potenciálnych hospitalizácií,“ varuje Mišík.

„V druhej vlne sme mali štyritisíc hospitalizovaných pacientov a odhadovalo sa, že keby nemocnice mali miesto, tak by v nich bolo šesťtisíc. V tretej vlne sme na tom boli podobne. Teraz však hrozí, že dopyt po infekčných lôžkach sa skoncentruje do kratšieho času,“ vysvetľuje matematik Richard Kollár z iniciatívy Veda pomáha. Mutácia omikron je infekčnejšia a šíri sa rýchlejšie, Kollár sa preto obáva skokového nárastu pacientov s covidom. „Opäť budeme na hraniciach kapacít, hoci budú regionálne ohniská, infikovaní sa rozložia do všetkých nemocníc,“ varuje matematik.

VIDEO: Lengvarský: Vláda schválila plán v prípade zhoršenia pandemickej situácie.

Štát sa preto pripravuje na zhoršenie situácie. Vláda vychádza ztoho, že kapacity nemocníc nemusia v novom roku stačiť na nápor covidových pacientov. Štát takmer po dvoch rokoch od začiatku pandémie pristúpil k vybudovaniu tzv. núdzových zdravotníckych zariadení. Ľudovo sa im hovorí aj poľné nemocnice. Predbežne sa hovorí o troch či štyroch zariadeniach, ktoré by mali mať kapacitu tisíc pacientov.

Vladimír Lengvarský Čítajte viac Vláda sa obáva humanitárnej katastrofy, schválila núdzové nemocnice

Prichádza omikron

Mišík zdôraznil, že na Slovensku sú státisíce ľudí nad 60 rokov, ktorý ani ochorenie neprekonali a nie sú ani zaočkovaní. „Keď z týchto stoviek tisíc skončí hoc i desať percent v nemocnici, tak sa bavíme o desiatkach tisíc ľudí ktorí prekonajú mimoriadne ťažký covid,“ dodal Mišík.

Otázna je podľa neho aj úroveň kolektívnej imunity. Pri delta variante sa miera kolektívnej imunity pohybovala okolo 86 percent. „No to by týchto 86 percent muselo byť chránených na sto percent. Lenže nie sú, miera protilátok klesá. Koncept kolektívnej imunity hovorí, koľko ľudí musí byť stopercentne chránených,“ vysvetlil. „Problém bude vlnu čo najviac rozložiť, pretože sa javí, že doterajšie opatrenia sú na túto mutáciu krátke,“ upozorňuje Kollár.

Aj keby počty pacientov pri omikrone rástli na dvojnásobok za dva dni, tak to podľa Kollára Slovensko ešte tento rok nezaznamená. „Keby sme mali dnes päťdesiat pacientov s omikronom, tak do konca roka by ich malo byť tisícpäťsto. No to sú dnes pre Slovensko bežné počty infikovaných,“ dodal Kollár.

„Vo chvíli, keď začnú počty rásť z 1 500 na 45-tisíc, sa to zlomí. Podľa odhadov to bude práve 10. januára,“ vysvetľuje matematik. Otváranie reštaurácií a uvoľňovanie ďalších protipandemických opatrení by podľa Kollára aktuálnu epidemiologickú situáciu nezmenilo. „Spoločnosť je už aj tak dosť uvoľnená, takže sú to len malé zmeny,“ podotkol Kollár.

No stále je podľa neho najdôležitejšie aspoň trochu spomaliť nárast omikron vlny. Ten čas by sa mal podľa Kollára využiť na to, aby najskôr ochorením prešli zdravotníci. „Zdravotníci sú trikrát zaočkovaní a musia sa infikovať. Podľa toho, čo nám ukazujú skúsenosti zo zahraničia, tak sa na covid oddeleniach infekcii nevyhnú,“ myslí si Kollár s tým, že zdravotníci sa infikujú s príchodom prvých pacientov na infekčné oddelenia.

„V prvých dňoch pandemickej vlny sa infikujú, dva týždne budú v karanténe a potom už môže prísť vrchol,“ zdôraznil. Podľa neho aktuálne opatrenia majú práve za úlohu nástup omikronu spomaliť natoľko, aby sa zdravotnícky personál mal čas pripraviť. „Je však možné, že pred Novým rokom bude nutné prijať striktnejšie opatrenia,“ uzavrel.

Mýty o protilátkach

Celonárodná štúdia protilátok proti covidu, ktorá sa začala 3. novembra, odhalila, že viac ako polovica neočkovaných nemá protilátky.

Séroepidemiologická štúdia rezortu zdravotníctva mala za úlohu odhadnúť regionálnu a celkovú epidemickú situáciu na území Slovenska a jej ďalší vývoj či vytvoriť podklady na optimalizáciu stratégie testovania a monitorovania prostredia. „Do štúdie sa zapojilo 3 789 účastníkov, ktorí neboli dosiaľ očkovaní. Účasť bola dobrovoľná," povedala epidemiologička Alexandra Bražinová. Zber vzoriek kapilárnej krvi a údajov od účastníkov sa uskutočnili v novembri a začiatkom decembra v ôsmich slovenských mestách – Bratislava, Komárno, Považská Bystrica, Čadca, Košice, Rimavská Sobota, Lučenec a Kežmarok. Odoberali vzorky krvi ľudí od 12 rokov.

„Viac ako polovica ľudí, ktorí nie sú očkovaní, nie je vôbec chránená. A až polovica z tých, čo aj mali protilátky, ich však mali iba málo, nízku hodnotu," hovorí epidemiologička Bražinová k výsledkom štúdie.

„To, že mám protilátky, neznamená, že som chránený voči ochoreniu. To je len jedna časť a časom klesajú. Prítomnosť protilátok len ukazuje, či sa ľudia dostali do kontaktu s koronavírusom,“ ozrejmil Juraj Kopáček, vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Dodal, že pokles protilátok po prekonaní je pomerne rýchly a pri omikrone hrozí, že títo ľudia nebudú chránení.

„Človek by mal byť trošku pesimista. Ochrana ľudí, ktorí mali ľahký priebeh, nie je dostatočná ochrana voči reinfekciám. Zhruba po dvoch až troch mesiacoch protilátky klesajú a po šiestich mesiacoch klesne táto hladina na nulu,“ podotkol Kopáček, a preto prízvukuje, že práve preto má zmysel tretia dávka.

Kopáček zdôraznil, že očkovaním dostáva človek určitú dávku protilátok a po prekonaní táto hladina nie je istá. „Navyše je očkovanie bezpečnejšie a človeku nehrozí, že skončí na pľúcnej ventilácii,“ dodal.

Epidemiologička Bražinová varuje, že z tých, ktorí prekonali covid, nemá až tretina žiadne protilátky, teda nie sú vôbec chránení. „Protilátková ochrana je veľmi individuálna, záleží aj od toho, s akými príznakmi chorobu prekonali,“ dodala, že problémové sú aj faktory ako obezita či cukrovka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ