Problém pre NATO. Ankara už hrozí zablokovaním prijatia Švédska a Fínska
Foto: SITA/AP
Rozšírenie NATO musia odsúhlasiť parlamenty všetkých tridsiatich členských krajín. Turecký prezident chce po škandinávskych štátoch napríklad sprísnenie protiteroristickej legislatívy, uviedla agentúra Reuters. V stredu vyšlo najavo, že Turecko, Švédsko a Fínsko vnímajú rozdielne časť dohody o vydávaní ľudí podozrivých z teroristických aktivít.
Čítajte viac Švédsko a Fínsko v utorok podpíšu prístupové protokoly s NATO
Erdogan vyzval Švédsko a Fínsko, aby naplnili sľuby, ktoré dali Turecku v utorkovom memorande. „Ak to neurobia, tak je pre nás mimo debaty zaslať žiadosť do parlamentu,“ povedal Erdogan. Spojencov v NATO Erdogan vyzval, aby boli „plne solidárni“ s Ankarou v boji proti terorizmu a aby nerozlišovali medzi jednotlivými teroristickými organizáciami. Za teroristickú skupinu napríklad Turecko považuje kurdské milície YPG v Sýrii, ktoré dostali vojenskú podporu od ďalších členských krajín v boji proti teroristom z organizácie Islamský štát.
Vydajú 30 „teroristov“?
Vďaka utorkovému podpisu memoranda so Švédskom a Fínskom súhlasila Ankara so začatím procesu vedúceho k začleneniu oboch krajín do NATO. Posledné slovo v tom ale majú až parlamenty členských krajín.
V stredu sa ukázalo, že trojica signatárov vníma odlišne napríklad pasáž o vydávaní ľudí podozrivých z terorizmu do Turecka. Ankara znovu požiadala o vydanie zhruba 30 ľudí, ktorí sú podľa nej spojení so Stranou kurdských pracujúcich (PKK) a hnutím klerika Fethullaha Gülena, ktorého Turecko obviňuje z pokusu o štátny prevrat v roku 2016. Ankara očakáva od úradov oboch krajín kladné vybavenie žiadostí. Podobné požiadavky Helsinki a Štokholm v minulosti však zamietli.
Čítajte viac Ankara si kladie podmienky. Od Švédska a Fínska žiada vydanie 33 „teroristov“
Švédsko a Fínsko v reakcii na žiadosť Ankary uviedli, že budú postupovať podľa svojich zákonov a medzinárodného práva. Švédska premiérka Magdalena Anderssonová uviedla, že je vylúčené vydanie švédskych občanov. Obe krajiny tvrdia, že vďaka memorandu budú viac spolupracovať s Tureckom v boji proti terorizmu a vytvoria mechanizmus, ktorý má uľahčiť výmenu informácií, na základe ktorých potom úrady budú môcť o extradíciách rozhodnúť.