Drony sú budúcnosť vojenstva. Slovensko chce aj bojové, ktoré budú likvidovať protivníka
Foto: General Atomics Aeronautical Systems
„Či chceme, alebo nechceme, drony do veľkej miery predstavujú budúcnosť vojenstva. To ale neznamená, že by pozemné systémy ako napríklad tanky či obrnené transportéry zostali úplne irelevantné,“ upozornil analytik Adam Potočňák z Centra bezpečnostných a vojenskostrategických štúdií na Univerzite obrany v Brne.
VIDEO: Čo všetko ste nevedeli o dronoch.
Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.„Poznáme dve hlavné kategórie dronov. Prvé sú pozorovacie, špionážne a prieskumné, ktoré niekam pošlete a pozorujete terén a oblasť. Takéto drony má aj Česká armáda. Potom sú bojové drony, ktoré dokážu niesť muníciu a cielene likvidovať hybnú silu protivníka a jeho obrnenú techniku či akékoľvek ďalšie objekty. Tých typov je veľa, súčasná Ukrajina aj Náhorný Karabach veľmi preslávili práve turecké drony Bayraktar TB2,“ priblížil analytik.
Dôležitosť zaradenia bojových dronov do výzbroje slovenskej armády zdôraznil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) ešte 13. apríla. „Drony pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky: Nie či, ale aké a kedy. Áno, hýbeme sa vpred aj v tejto téme,“ pochválil sa minister na sociálnej sieti po rokovaní so šéfom tureckej spoločnosti, ktorá vyrába drony Bayraktar, Selçukom Bayraktarom.
„Rokujeme aj s ďalšími výrobcami a verím, že čoskoro budeme komplexne informovať, s akým návrhom prídem na vládu,“ doplnil Naď a pridal aj fotografiu modelu tureckého dronu oblepeného slovenskými štátnymi symbolmi.
Stovky presných zásahov
Tento dron sa síce v posledných mesiacoch preslávil, napriek tomu však nepatrí medzi najúčinnejšie. Na druhej strane nie je ani považovaný za príliš drahý. Jeho cena sa odhaduje na zhruba dva milióny eur. Bayraktar TB2 má dĺžku 6,5 metra a 12-metrové rozpätie krídel. Letieť dokáže rýchlosťou až 220 km za hodinu, do výšky takmer osem kilometrov a s 300-litrovou nádržou doletí do maximálnej vzdialenosti 4-tisíc kilometrov, pričom ovládať sa dá do vzdialenosti do 300 km od riadiacej jednotky. Tú ovládajú traja členovia posádky.
Vo vzduchu vydrží nepretržite aj 27 hodín. Vzlietnuť dokáže s celkovou hmotnosťou 650 kg, uniesť dokáže 150 kg nákladu a zasiahnuť cieľ zo vzdialenosti do 15 km, čo týmto dronom umožňuje zasiahnuť cieľ bez toho, aby boli detekované. Je možné naň zavesiť rôzne druhy munície, viaceré z 12 používateľských krajín však údajne narážajú na problém, že systém je schopný niesť len zbrane tureckej výroby. Zatiaľ jedinou krajinou EÚ alebo NATO so zazmluvnenými dronmi Bayraktar je Poľsko, ktoré ich vlani objednalo 24.
Čítajte viac Drony majú široké využitie, teraz sú jedným zo symbolov vojny na Ukrajine
Práve od tejto tureckej spoločnosti pochádzajú drony Bayraktar TB2 známe najprv z konfliktu Arménska a Azerbajdžanu o Náhorný Karabach a neskôr aj z Ukrajiny. Východní susedia ich využívali na obranu už v prvých dňoch februárovej ruskej invázie, keď najmä s ich pomocou ničili ruské vojenské konvoje smerujúce na hlavné mesto Kyjev.
Len v konflikte v Karabachu sa počas šiestich týždňov bojov na konto minimálne 24 dronov Bayraktar TB2 podľa analytikov blogu Oryx pripisuje zničenie stoviek kusov vojenskej techniky. Blog uvádza 88 tankov, 34 bojových obrnených vozidiel, 134 ťahaných húfnic, 17 samohybných húfnic, delostreleckých systémov, 61 salvových raketometov, 22 protilietadlových raketových kompletov, dva protilietadlové raketové systémy S-300, ktorými disponovalo aj Slovensko, šesť protilietadlových radarov, dve taktické raketové strely Elbrus a 190 nákladných vozidiel a áut.
Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.Prieskumné aj bojové
Ministerstvo obrany má záujem nielen o prieskumné bezpilotné lietadlá, ale chce aj drony určené na boj. „Na základe vývoja bezpečnostnej situácie a konfliktu na Ukrajine OS SR analyzujú možnosti rozvoja nových spôsobilostí, ktoré budú zamerané najmä na prieskumné a bojové bezpilotné prostriedky. Predpokladáme, že budúce bezpilotné prostriedky OS SR by mali umožniť najmä sledovanie, vyhľadávanie a elimináciu cieľov, ochranu vlastných jednotiek pred účinkami bezpilotných prostriedkov protivníka, mali by tiež podporovať prenos informácií alebo zabezpečovať bojovú podporu pozemným jednotkám,“ uviedol rezort obrany.
Slúžiť by mali nielen ozbrojeným silám, ale mali by byť nasadzované napríklad aj na lesné požiare. „Bezpilotné prostriedky budú principiálne pôsobiť v rámci vzdušných síl, budú však využívané na plnenie úloh v prospech celého spektra bojových jednotiek, jednotiek bojovej podpory, bojového zabezpečenia Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Využitie však nájdu aj v domácom krízovom manažmente, napríklad pri riešení následkov povodní, záplav, snehových kalamít, rozsiahlych požiarov a ďalších krízových situácií, ktoré budú ohrozovať životy a majetok občanov,“ priblížilo ministerstvo.
Nateraz však ministerstvo nevie špecifikovať ani počet, ani definitívny termín rozhodnutia. „Toto rozhodnutie je ovplyvnené mnohými faktormi – zmena bezpečnostnej situácie vo svete, rozpočtové možnosti a podobne. Až keď budeme mať jasne vyšpecifikované všetky detaily projektu vrátane rozpočtového krytia budeme vedieť prijať rozhodnutie. Konečný počet bezpilotných prostriedkov bude vyplývať najmä z vyhodnotenia operačného prostredia a tiež z ekonomických možností rezortu obrany. Hodnotu zákazky bude možné odhadnúť až po zavŕšení prípravnej fázy projektu,“ vysvetlilo.
Rezort obrany preto nechcel špecifikovať ani to, či má záujem o nejaké konkrétne bezpilotné lietadlo. Možnosti, ktoré vyhodnocuje, tak naznačujú len krajiny, s ktorými sa rokuje. „V súčasnosti prebiehajú rokovania so všetkými svetovými renomovanými výrobcami dronov v rámci prieskumu trhu. Nateraz ide o Izrael, Francúzsko, Anglicko, Turecko, Švajčiarsko. Obsahom rokovaní je predovšetkým získavanie informácií o technických parametroch jednotlivých systémov bez konkrétneho smerovania ku krajine alebo k výrobcovi,“ uviedlo ministerstvo obrany.
Česko o tri kroky popredu
Bezpilotné lietadlá už pred viac ako dvoma rokmi začala obstarávať aj susedná Česká republika. Tá ešte pritom do roku 2010 disponovala dronmi vlastnej výroby nazývanými Sojka III. S dĺžkou necelých 3,7 metra a rozpätím krídel 4,5 metra dosiahla Sojka maximálnu vzletovú hmotnosť len 180 kg. Dokázala letieť až 210 km za hodinu a so 75-litrovou nádržou bola schopná doletieť 200 km či vydržať vo vzduchu necelé dve hodiny.
Tieto malé lietadlá odpaľované raketovým zariadením zo štartovacej rampy na podvozku vozidla Tatra 815 boli určené na vzdušný prieskum, ale nie na boj. Začali ich vyvíjať ešte v 80. rokoch a do českej armády boli zaradené v roku 1999. Ešte na konci roku 1997 vznikla 116. letka bezpilotných prieskumných prostriedkov so sídlom v Pardubiciach a v roku 2000 vznikla rota bezpilotných prieskumných prostriedkov v Pardubiciach, ktorá sa o necelý rok neskôr presunula do moravského Prostějova.
Foto: VTÚLaPVO
Česko má už menšie americké drony Raven, ale stále má záujem o rozšírenie ich počtu. „V tomto roku armáda obstaráva štyri súpravy bezpilotného systému Puma 3AE. Ďalšie nákupy sú plánované, ale v tejto chvíli nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ povedal ešte v apríli novinám Právo Jiří Caletka z tlačového oddelenia českého ministerstva obrany.
Každá zo súprav sa skladá z troch lietadiel, česká armáda by ich tak malo dostať až 12. Puma 3AE od americkej spoločnosti AeroVironment doletí 60 kilometrov, váži sedem kilogramov a vypúšťa sa z ruky. Česko by za ne malo zaplatiť 120 miliónov českých korún, takmer pol milióna eur.
Čítajte viac Drony sa stali jedným zo symbolov vojny na Ukrajine
Česká republika má však záujem o výkonnejšie stroje. Obstarávať sa ich rozhodla ešte v lete 2018, ale časom boli parametre upravené v prospech ešte väčších lietadiel, ktoré by boli schopné vzlietnuť až s celkovou hmotnosťou 1 300 kg, s rozpätím krídel zhruba 15 metrov a so schopnosťou vydržať vo vzduchu aspoň 24 hodín. Takéto parametre by teda nesplnil ani preslávený turecký dron Bayraktar TB2. Do úvahy preto prichádzajú drahšie a výkonnejšie americké Reapery, a najmä izraelské drony Hermes 900, ktoré najlepšie plnia požiadavky stanovené českou armádou.
Česi už aj vedia, kde chcú svoje bezpilotné lietadlá umiestniť. Mali by skončiť v 533. prápore bezpilotných systémov generálmajora in memoriam Josefa Dudu v moravskom Přerove, kde predtým bola 23. základňa vrtuľníkového letectva s bojovými helikoptérami Mi-24.
Aké možnosti má Slovensko
Slovensko už drony v minulosti obstarávalo. Stalo sa tak v roku 2007 za ministra Jaroslava Bašku, ktorý tajne nakúpil malé, prieskumné, diaľkovo ovládané lietadlá typu Skylark (Škovránok) od izraelskej firmy Elbit Systems. Pravdepodobne päť kusov mal dostať 5. pluk špeciálneho určenia zo Žiliny a dva získalo aj ministerstvo vnútra na stráženie východnej hranice. Typ tohto dronu ani jeho presné schopnosti s odvolaním sa na obranné záujmy NATO však rezorty špecifikovať nechceli.
Izraelské noviny Israeldefense.co.il ale informovali, že išlo o dron Skylark I-LEX. Toto malé bezpilotné lietadlo s hmotnosťou do 10 kg a elektrickým pohonom je vybavené dennou a nočnou kamerou, je teda určené len na sledovanie a prieskum. Dokáže letieť tri hodiny, za ktoré prekoná zhruba 40 km. Vypúšťa sa z ruky a pristáva na zabudovaný vankúš, ktorý si samo nafúkne.
Foto: lbit Systems
Rovnako ako Česko majú aj slovenské ozbrojené sily bližšie nešpecifikovaný počet malých prieskumných dronov RQ-11 Raven. Na monitorovanie hranice Slovensko používa aj české malé bezpilotné lietadlo spoločnosti Primoco. Rozpätie krídel má päť metrov a váži 150 kilogramov. Cena stroja sa pohybuje okolo jedného milióna eur.
„Aj minister Naď sa už v minulosti vyjadril, že Bayraktar TB2 je tiež jedna z možností pre Slovensko, ale sú aj iné možnosti z Izraela a USA. Tých dronov je viac, a ak hovoríme, že drony sú súčasťou budúcnosti vojenstva, trh s nimi sa bude ešte rozširovať. Alternatív je do budúcnosti dosť, ale zatiaľ nie je jasné, po ktorých typoch Slovensko siahne. Podľa doterajších informácií by malo ísť o prieskumné aj bojové drony, ale o konkrétnych typoch je zatiaľ predčasné sa rozprávať,“ hovorí Potočňák.
Foto: Primoco
Aj Slovensko však chce výkonnejšie drony, ktoré by boli schopné niesť aj zbraňové systémy. Ešte v polovici mája minister Naď uviedol, že rokovania o nákupe bezpilotných lietadiel pokročili a na rokovanie vlády by chcel prísť s návrhom na ich obstaranie o niekoľko mesiacov. „S nákupom dronov sme sa pohli aj vďaka tomu, že zástupcovia spoločností, ktoré ich vyrábajú, prišli aj na medzinárodný veľtrh IDEB do Bratislavy, takže sme mali ďalšie rokovania,“ povedal Naď 11. mája po rokovaní vlády.
Na veľtrhu IDEB sa v máji Naď sa zoznámil aj s vrtuľníkovým (quadrocopter) dronom VIMA (Virtual Mast) od slovenskej spoločnosti Aliter Technologies, ktorý sa používa ako nosič kamier, antén, rádií a prípadne aj iných zariadení a senzorov pri ich taktickom nasadení.
Čítajte aj Pekelná strela. Pozrite si, čím USA zabili šéfa al-Káidy
Favoritom Izrael
Svoju ponuku dronov prezentovala aj izraelská spoločnosť Elbit Systems s lietadlom Hermes 900, ktoré má aj certifikát na lety v civilnom vzdušnom priestore. Tieto stroje tvoria zhruba 85 percent dronovej letky Izraela. Stredne veľké bezpilotné lietadlo Hermes 900 vzlietlo prvýkrát ešte v roku 2009 a odvtedy je považované na jedno z najlepších bezpilotných lietadiel strednej veľkosti na svete.
Hermes (v starogréckej mytológii okrídlený posol bohov) má podľa výrobcu dĺžku viac ako osem metrov a rozpätie krídel až 17 metrov. Maximálna hmotnosť pre vzlet je 1 600 kg. Môže vystúpať až do 8-kilometrovej výšky. Dokáže letieť rýchlosťou 220 km za hodinu, prekonať 2 500 km a vo vzduchu vydržať až 40 hodín. Toto lietadlo ovládané dvoma osobami je schopné uniesť až štyri rakety vzduch-zem Hellfire alebo protilietadlové rakety vzduch-vzduch Singer či dve laserom navádzané bomby Fiveway.
Foto: Forca Aerea Brasileira
V zbrojárskej komunite je obľúbené aj bezpilotné lietadlo Watchkeeper WK450, ktoré vyvinula britská spoločnosť Thales v spolupráci s izraelskou firmou Elbit. Jeho konštrukcia je totiž postavená na lietadle Hermes 450, predchodcovi dronu Hermes 900. Thales Watchkeeper WK450 (Strážnik) má podobné parametre ako turecký Bayraktar TB2. Najzásadnejší rozdiel je však v tom, že Watchkeeper nemôže niesť žiadne zbrane a používa sa preto len na prieskumné úlohy.
Foto: Thales group
Za vrchol dronov väčšej veľkosti sa považuje lietadlo MQ-9 Reaper od americkej spoločnosti General Atomics Aeronautical Systems. Tieto stroje chce vo väčšom množstve nakúpiť aj Poľsko, ako oznámilo ešte v marci. Viacúčelové bezpilotné lietadlo je okrem prieskumnej činnosti určené aj na ničenie mobilných pozemných cieľov.
Foto: General Atomics Aeronautical Systems
Je dlhé až 11 metrov, pričom rozpätie krídel dosahuje viac ako 20 metrov. Reaper (Žnec) vie vzlietnuť aj pri hmotnosti až takmer 4 800 kg a dokáže sa dostať do výšky 15 kilometrov nad zemou. Tento dron je schopný dosiahnuť rýchlosť takmer 500 kilometrov za hodinu, doletieť takmer 2 000 kilometrov, pričom vo vzduchu dokáže vydržať aj 30 hodín. Pri plnej výzbroji sa tento čas skracuje na menej ako polovicu. V bežnej bojovej konfigurácii sa dá vyzbrojiť štyrmi strelami vzduch-zem Hellfire a dvoma pumami Paveway.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ