250. deň: Česká vláda rokovala v Kyjeve s ukrajinskou, dohodli sa na ďalšej spolupráci

Dôsledky ruského ostreľovania na Ukrajine

Fotogaléria 12 fotiek

+9

VIDEO: Ruský vrtuľník MI-35 nasadený v bojoch na Ukrajine.

21:28 Rusko žiada od Ukrajiny záruky, že nebude dohodnutý koridor na vývoz obilia využívať na vojenské ciele. Spojené štáty označili požiadavky Moskvy za vydieranie, ktoré sa deje na úkor chudobných rozvojových krajín, informuje agentúra AFP.

„Nie je možné hovoriť o garanciách bezpečnosti žiadnych objektov v danej oblasti, až pokým Ukrajina neprijme ďalšie záväzky, že nebude využívať túto trasu (obilný koridor) na vojenské ciele,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany na aplikácií Telegram.

Zároveň vyzvalo OSN, aby „získala od Ukrajiny záruky, že nebude využívať uvedený humanitárny koridor a ukrajinské prístavy určené na export poľnohospodárskych produktov na nepriateľské kroky voči Rusku,“ ktoré už vyše osem mesiacov podniká mohutnú vojenskú agresiu voči Ukrajine.

Spojené štáty označili ruské pozastavenie plnenia obilnej dohody a nové požiadavky Moskvy, za vydieranie, ktoré sa deje na úkor chudobných krajín rozvojového sveta.

„Zdá sa, že ide buď o kolektívny trest alebo kolektívne vydieranie. Nejde tu len o spor dvoch krajín. (Pre rozvojové krajiny) je to urgentná a naliehavá otázka,“ povedal v pondelok novinárom hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price.

Upozornil na to, že v dôsledku neistoty, ktorú vyvolalo ruské pozastavenie plnenia obilnej dohody vyrokovanej OSN a Tureckom, už vo svete stúpli ceny potravín. Moskva svoje rozhodnutie zdôvodnila sobotňajším dronovým útokom na prístav na Kryme.

20:39 Vysokopostavený predstaviteľ OSN odmietol ruské tvrdenia o tom, že do sobotňajšieho dronového útoku na anektovanom Kryme bola zapletená aj civilná loď určená na prepravu obilia. Vyjadril sa tak na pondelkovom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku, píše agentúra AFP.

Námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths okrem toho uviedol, že v čase sobotňajšieho útoku na sevastopolský prístav sa v bezpečnom koridore určenom na vývoz ukrajinského obilia žiadna takáto loď nenachádzala.

Griffiths ďalej zdôraznil, že dohodnutý obilný koridor nemá žiaden trvalý bezpečný štatút: keď sa v ňom aktuálne nenachádza žiadne plavidlo určené na prepravu obilia, neposkytuje nijakú ochranu.

V takomto prípade tento koridor predstavuje len „čiary na mape“ a „neposkytuje žiadne krytie ani ochranu pred ofenzívnymi alebo defenzívnymi vojenskými akciami,“ zdôraznil námestník generálneho tajomníka OSN.

Nijaké plavidlo zapojené do obilnej schémy v sobotu nehlásilo žiaden mimoriadny incident, konštatoval Griffiths.

17:58 Ukrajinská vojenská rozviedka informovala o zničení dvoch ruských bojových vrtuľníkov Ka-52 na letisku v Pskovskej oblasti na západe Ruska v noci na dnes. Ďalšie dva vrtuľníky boli podľa rozviedky závažne poškodené.

„Na základni vojenského letectva Vereťje v noci 31. októbra nastal silný výbuch. Dva ruské bojové vrtuľníky Ka-52 Alligator boli úplne zničené. Ďalšie dva vážne poškodené,“ uviedla rozviedka bez toho, aby sa k útoku na základňu v hĺbke ruského územia prihlásila. Dodala, že osadenstvo základne bolo uvedené do pohotovosti kvôli odstráneniu následkov výbuchu a pátraniu po „diverzných skupinách“, vo vojenskom útvare prebieha vyšetrovanie.

Základňa sa podľa denníka Ukrajinska pravda nachádza neďaleko hraníc s Lotyšskom. Rozviedka odhadla cenu jedného Ka-52 na 16 miliónov dolárov.

17:35 Ukrajinské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že za uplynulý deň na Ukrajine padlo ďalších 620 príslušníkov ruských ozbrojených síl. Celkový počet ruských obetí od začiatku vojny tak stúpol na 71 820. Informuje o tom portál news.sky.com.

Ministerstvo obrany Ukrajiny na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter ďalej uviedlo, že za posledný deň Rusko stratilo štrnásť tankov, štyri delostrelecké systémy, jedno vojenské lietadlo a jeden vrtuľník. Od začiatku invázie na Ukrajinu tak ruské ozbrojené sily prišli o 2 686 tankov, 1 728 delostre­leckých systémov, 275 vojenských lietadiel a 253 vrtuľníkov.

17:20 Francúzsko sa v spolupráci s ďalšími členskými krajinami EÚ snaží zabezpečiť vývoz obilia z Ukrajiny po súši. Povedal to v pondelok francúzsky minister poľnohospodárstva Marc Fesneau v reakcii na rozhodnutie Ruska pozastaviť platnosť dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Informuje o tom TASR podľa správy stanice BBC.

„Na európskej úrovni – a už sme o tom viackrát diskutovali – musíme posúdiť, či nie je možné ísť pozemnými trasami, ak sa nedá cez Čierne more,“ povedal Fesneau rozhlasovej stanici RMC, pričom sa v tejto súvislosti odvolával na trasy vedúce cez Rumunsko a Poľsko.

Dodal, že je potrebné zaviesť taký systém, ktorý nebude závislý od ruského prezidenta Vladimira Putina. O tejto otázke Francúzsko rokuje aj s Nemeckom a ďalšími členskými krajinami EÚ.

16:49 Guvernér Krymského polostrova, anektovaného Ruskou federáciou v roku 2014, oznámil vlnu znárodňovania majetku organizácií a jednotlivcov napojených na ukrajinské úrady. V pondelok o tom informovala webová stránka britského denníka The Guardian, ktorá citovala zo správy ruskej štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti.

Ruský guvernér anektovaného Krymu Sergej Aksionov na sociálnej sieti Telegram napísal: „Dal som pokyny na znárodnenie majetku, ktorý patrí množstvu organizácií a jednotlivcov spájaných s kyjevským režimom a nachádza sa na území Krymskej republiky (neuznávanej väčšinou štátov OSN). Príslušné rozhodnutie podpíšem zajtra, dokumenty pošleme Štátnej rade republiky (krymskému parlamentu).“

Aksionov podľa agentúry RIA Novosti uviedol, že zoznam subjektov podliehajúcich znárodneniu vypracovala osobitná protiteroristická komisia a budú sa na ňom nachádzať napríklad lodenice a stavby.

16:16 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ označil návštevu českej vlády za prejav veľkej solidarity a podpory. Historické rokovanie vlád bolo podľa neho efektívne. „Na základe dnešných konzultácií sme podpísali tri zásadné dokumenty o ďalšom vývoji našej spolupráce,“ povedal Šmyhaľ.

„Česká republika vypracovala vlastný plán aj finančnej podpory Ukrajiny, ktorý zahŕňa podporu počas rokov 2023 až 2025, a to vo výške 20 miliónov eur každý rok,“ spresnil Šmyhaľ a dodal, že sa dotkli aj otázok konfiškácie ruského majetku, ktorý by mohol byť použitý na obnovu Ukrajiny.

Poďakoval sa za poskytnutie podpory ukrajinským utečencom, ktorí našli dočasný domov v Česku, a tiež sa za podporu európskej integrácie Ukrajiny.

16:09 Česká a ukrajinská vláda podpísali na spoločnom rokovaní v Kyjeve vyhlásenie o ďalšej spolupráci vrátane konkrétnych krokov. Oznámil to český premiér Petr Fiala na sociálnej sieti Twitter, informuje spravodajkyňa TASR.

„Prijali sme spoločné prehlásenie, v ktorom sa naše vlády zhodli na prehlbovaní našej spolupráce a množstve konkrétnych krokov,“ spresnil Fiala. Témami spoločného rokovania boli podľa predsedu českej vlády najmä hospodárska spolupráca, povojnová obnova a medzinárodná podpora Ukrajiny.

Fiala považuje za úplne automatické, že Česko bude pokračovať v humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine. „Je v záujme celého sveta, aby sme aj naďalej poskytovali vojenskú techniku, aby Ukrajinci mohli pokračovať v statočnom boji a mohli sa účinne brániť ruskému agresorovi,“ dodal Fiala.

Podľa Fialových slov chce Česko pondelkovou vládnou návštevou ukázať, že Ukrajina v boji nie je sama. „Prišli sme vo chvíli, keď bol poplach z dôvodu ruských útokov na ukrajinské mestá. To všetko nám pripomína, v akých podmienkach naši ukrajinskí priatelia žijú,“ spresnil Fiala.

15:28 Ruská armáda zasiahla „vysoko presnými útokmi“ zo vzduchu aj z mora ciele ukrajinského vojenského velenia a energetickú infraštruktúru. Vyhlásilo to ruské ministerstvo obrany, na ktoré sa vo svojich správach odvoláva britská stanica BBC a denník The Guardian.

„Všetky vytýčené ciele boli zneutralizované,“ tvrdí ruské ministerstvo.

Ukrajinskí predstavitelia predtým oznámili, že Rusi vypálili na Ukrajinu približne 50 rakiet s plochou dráhou letu, pričom 44 z nich zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana. Premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že ruské rakety a drony zasiahli desať ukrajinských oblastí a poškodili 18 objektov, predovšetkým energetickú infraštruktúru, informovala stanica Sky News.

Ukrajina popiera, že Rusi útočili na vojenské ciele. Útoky viedli k výpadkom v dodávkach elektriny a vody na Ukrajine.

15:02 Aktuálne správy z frontu na Ukrajine vyvolávajú nádeje ohľadom blížiacej sa porážky ruských vojsk, avšak ani po ich vytlačení by kríza spojená s vojnou zďaleka nebola na konci. V komentári pre bruselský web Politico to napísal český premiér Petr Fiala. Západ sa podľa neho musí vo veci angažovať roky, v snahe odvrátiť vznik „permanentnej hrozby“ na hranici Európy.

„Bez slobodnej Ukrajiny nie je slobodnej Európy,“ uviedol predseda vlády. Osud Ukrajiny je podľa neho úzko spätý s „medzinárodným poriadkom“, a Európska únia preto musí stáť po jej boku v boji proti ruskej okupácii. „Ak Rusko zničí Ukrajinu, sme to my, stredná a východná Európa, kto je hneď za ňou a čaká, že bude ďalším terčom útoku,“ napísal Fiala.

Jeho komentár vyšiel tesne pred návštevou českej vlády v Kyjeve, ktorej hlavným bodom je spoločné rokovanie s ukrajinskými ministrami. Témou je okrem iného povojnová obnova Ukrajiny, na ktorej sa pripravuje EÚ, zatiaľ čo Rusi v posledných týždňoch na východe krajiny strácajú územia obsadené po spustení invázie vo februári.

„Správy z frontu nám dávajú nádej, že sa konflikt vyvíja tak, ako sme všetci dúfali,“ uviedol Fiala. „Aj keď (Ukrajinci) konečne vytlačia ruských okupantov zo svojej krajiny… kríza bude bohužiaľ stále ďaleko od konca,“ dodáva.

Zaistiť stabilitu, spravodlivosť a obnovu Ukrajiny podľa premiéra nebude o nič menšou výzvou ako víťazstvo na bojisku. „Hlavnou úlohou medzinárodného spoločenstva potom bude nájsť riešenie, ktoré zaistí skutočný mier, a nedopustiť zamrznutý alebo tlejúci konflikt na hraniciach Európy, ktorý by predstavoval permanentnú hrozbu,“ napísal Fiala. Podpora Ukrajiny podľa neho musí pokračovať mesiace a roky, aj za situácie, že sa boje upokoja a pozornosť „západného sveta“ sa obráti k iným problémom.

**14:47 Moldavský minister zahraničia Nicu Popescu na twitteri odsúdil pád ruskej rakety na moldavské územie a varoval pred možnými následkami. „Útoky cieliace na vodnú infraštruktúru a následné zaťaženie rieky môže celý región vystaviť nebezpečenstvu povodní," varoval na twitteri moldavský minister.

Tiež uviedol, že Kišiňov v najvyššej možnej miere odsudzuje pokračujúcu ruskú agresiu na Ukrajine, a že ruské útoky predstavujú hrozbu ako pre moldavskú energetickú bezpečnosť, tak aj bezpečie obyvateľov.

Raketa zostrelená ukrajinskou armádou sa zrútila na okraji dediny Naslavcea v okrese Ocnitsa na severe krajiny pri hraniciach s Ukrajinou. Incident sa obišiel bez obetí.

14:37 Členský štát Severoatlantickej aliancie (NATO) Nórsko, ktoré má v oblasti Arktídy spoločnú hranicu s Ruskom, od 1. novembra zvýši vojenskú pohotovosť, oznámil nórsky premiér Jonas Gahr Störe. Predmetný krok súvisí s vojnou na Ukrajine, ale predseda vlády Nórska zdôraznil, že priame ohrozenie tejto severskej krajiny nebolo zaznamenané.

„Armáda od zajtrajšieho dňa zvýši svoju pohotovosť v Nórsku," povedal Störe novinárom. „V súčasnosti nemáme dôvod domnievať sa, že Rusko chce Nórsko alebo akúkoľvek ďalšiu krajinu zatiahnuť do vojny, ale vojna na Ukrajine znamená, že je potrebné, aby všetky členské krajiny NATO boli čoraz viac na stráži,“ dodal premiér.

Čítajte viac Ruský plyn naďalej prúdi na Slovensko. Zásobníky máme naplnené na 92 percent

Vojenská pohotovosť je termín označujúci pripravenosť ozbrojených síl na boj.

Nórsko je teraz najväčším vývozcom zemného plynu do Európskej únie a po zastavení toku ruského plynu tvorí približne štvrtinu všetkého dovozu plynu do EÚ.

„Toto je najzávažnejšia bezpečnostná situácia za posledných niekoľko desaťročí,“ povedal Störe na tlačovej konferencii. Doplnil, že napätie stúpa, a preto je aj Nórsko viac vystavené hrozbám, špionážnym operáciám a vplyvovým kampaniam.

13:54 Pokračovanie v presadzovaní dohody o vývoze ukrajinského obilia cez bezpečné námorné koridory bez účasti Ruska je „nebezpečné“. Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Za podmienok, že Rusko hovorí o tom, že je nemožné garantovať bezpečnosť plavenia sa v týchto oblastiach, môže byť takáto dohoda len ťažko uskutočniteľná,“ uviedol Peskov. Dodal, že predĺžením dohody bez súhlasu Ruska sa stane jej plnenie „riskantnejším a nebezpečnejším“.

Rusko a Ukrajina podpísali v júli dohodu vyjednanú za pomoci Turecka a Organizácie Spojených národov, ktorá umožnila obnovenie vývozu ukrajinského obilia. Vývoz bol predtým pozastavený v dôsledku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu.

Rusko však v sobotu po útoku dronov na čiernomorskú flotilu oznámilo, že sa z dohody stiahne. Ukrajina pritom tvrdí, že spomínaný útok využilo Rusko iba ako zámienku na stiahnutie sa z dohody.

13:20 Mnoho z „niekoľkých tisícov“ novomobilizovaných vojakov, ktorých Rusko v posledných týždňoch nasadilo na frontovú líniu na Ukrajine, je „zle vyzbrojených“, tvrdia analytici britskej vojenskej tajnej služby v pondelkovej správe.

Čítajte viac Britskí experti: Tisíce novomobilizovaných ruských vojakov na Ukrajine sú zle vyzbrojené

12:06 Ruské útoky dronmi a raketami viedli k výpadkom elektriny v „stovkách“ obcí v siedmich ukrajinských oblastiach. Oznámil to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

„Rakety a drony zasiahli desať oblastí, kde bolo poškodených 18 objektov, prevažne súvisiacich s energetikou,“ uviedol Šmyhaľ.

V ukrajinskej metropole Kyjev zostalo po raňajších ruských útokoch bez vody 80 percent odberateľov a bez elektriny sa ocitlo 350 000 domov, uviedol medzitým kyjevský starosta Vitalij Kličko.

Obyvateľov ubezpečil, že technici pracujú na čo najskoršom obnovení dodávok. Vyzval ich tiež, aby si urobili zásoby vody na najbližších čerpacích staniciach a predajných miestach, informovala agentúra AP. V ďalšom odkaze Kličko spresnil, že v niektorých štvrtiach by mali obnoviť dodávky vody do troch až štyroch hodín.

12:02 Minister dopravy Martin Kupka (ODS) priviezol do Kyjeva, kde sa zúčastňuje spoločných česko-ukrajinských medzivládnych konzultácií, ponuku českých firiem, ktoré by sa chceli podieľať na obnove Ukrajiny napadnutej Ruskom. Kupka oznámil, že svojim náprotivkom odovzdá do ukrajinčiny preloženú ponuku firiem, ktoré sa prihlásili Hospodárskej komore na výzvu k možnému podielu na obnove Ukrajiny.

V oblasti železnice je podľa Kupku možnosť spolupráce rozsiahla, či už sa týka modernizácie lokomotív, prípadne dodávok nových lokomotív, najmä na posun, alebo aj ďalších technologických častí, napríklad zabezpečenie výhybiek. „Třinecké železiarne v zozname figurujú aj ako dodávateľ koľajníc," uviedol a dodal, že Česko je v tejto chvíli schopné poskytnúť Ruskom poškodzovanej ukrajinskej infraštruktúre množstvo konkrétnej pomoci.

Rokovať bude Kupka najmä s ukrajinským ministrom dopravy Oleksandrom Kubrakovom, s ktorým už sa stretol začiatkom leta v Lyone. Chce s ním prebrať, čo všetko je možné pre pomoc Ukrajine urobiť v oblasti dopravnej infraštruktúry. „Najmä ČD ​​Cargo je veľmi významným dopravcom na zabezpečenie ako humanitárnej pomoci, tak aj napríklad aj zbraňových systémov,“ konštatoval. Pripomenul, že ukrajinská železnica má významnú funkciu vo zvládaní vojenských operácií, zodpovedná je za logistiku aj logistickú podporu, vrátane dodávok jedla na front.

11:50 V Kyjeve sa dopoludnia začalo spoločné zasadnutie českej a ukrajinskej vlády. Oznámil to krátko pred 11:00 na twitteri námestník ukrajinského ministra zahraničia Jevhen Perebyjnis. Do Kyjeva s premiérom Petrom Fialou prišli za český kabinet tiež traja vicepremiéri a štyria ministri, informoval úrad vlády. Členov českej delegácie čaká popri rokovaniach s ukrajinskými ministrami aj schôdzka s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Pôvodne sa mali stretnúť aj s predsedom Najvyššej rady Ruslanom Stefančukom, ale schôdzka bola zrušená. Cesta má vyjadriť jasnú podporu Ukrajine čeliacej ruskej vojenskej invázii, uviedla Strakova akadémia.

11:31 Na moldavské územie dopadla raketa zostrelená ukrajinskou protivzdušnou obranou, uviedlo na facebooku moldavské ministerstvo vnútra. Strela sa zrútila na okraji dediny Naslavcea v okrese Ocnitsa na severe krajiny pri hraniciach s Ukrajinou. Incident sa obišiel bez obetí. Ukrajina sa dnes opäť bráni rozsiahlym ruským vzdušným útokom cieliacim na energetickú infraštruktúru.

Žiadne obete ani zranenia z moldavskej obce Naslavcea hlásení neboli, výbuch ale v niekoľkých domoch rozbil sklá okien. Ministerstvo zverejnilo fotografie zachytávajúce poškodené domy aj stúpajúci dym po dopade rakety.

Rusko podľa ukrajinských úradov podniklo úder na ukrajinskú priehradu na rieke Dnester ležiaci asi desať kilometrov od priehrady pri obci Naslavcea, pripomenulo tiež moldavské ministerstvo vnútra. Kišiňov na miesto dopadu rakety vyslal zložky, ktoré majú zaistiť bezpečnosť oblasti, aj dokumentačnú skupinu.

10:58 Ukrajina oznámila, že jej územie sa v pondelok ráno stalo terčom „vyše 50“ raketových útokov Ruska, čo spôsobilo výpadky elektriny v niekoľkých oblastiach vrátane Kyjeva.

„Ruskí okupanti 31. októbra od 07.00 h podnikli niekoľko vĺn raketových útokov na životne dôležitú infraštruktúru na Ukrajine,“ napísala ukrajinská armáda na sociálnej sieti Telegram. Dodala, že Rusko vypálilo „vyše 50 striel s plochou dráhou letu typu Ch-101 a Ch-555“. Väčšinu, 44 rakiet, však Ukrajinci zostrelili. Podľa armády boli vypálené z Ruska: zo severnej oblasti Kaspického mora a z okolia ruského mesta Volgodonsk v Rostovskej oblasti.

Masívna vlna ruských útokov zasiahla v pondelok ráno životne dôležitú infraštruktúru v Kyjeve, Charkove, Záporoží a ďalších ukrajinských mestách. Evidentne ide o odvetu za údajný „ukrajinský víkendový útok na ruskú čiernomorskú flotilu lodí na Kryme“, ako incident označuje Moskva.

V pondelok ráno bolo počuť po celej ukrajinskej metropole hlasné výbuchy, keď sa práve obyvatelia chystali do práce. Niektorí dostali od pohotovostných služieb textové správy o hrozbe raketového útoku a sirény ohlasujúce nálet kvílili celé tri hodiny.

Dva útoky aj v meste Charkov zasiahli zariadenia dôležitej infraštruktúry a prestalo fungovať metro, uviedli tamojšie úrady. Takisto predstavitelia v meste Záporožie varovali po ruských útokoch pred možnými výpadkami elektriny.

Životne dôležitú infraštruktúru zasiahli útoky aj v Čerkaskej oblasti juhovýchodne od Kyjeva, ale explózie hlásili i v ďalších častiach Ukrajiny. Energetické zariadenie dostalo zásah aj v Kropyvnyckom okrese v Kirovohradskej oblasti v strednej časti Ukrajiny.

10:42 Z ukrajinských prístavov vyplávalo v rámci dohody o vývoze obilia 12 lodí, uviedol podľa Reuters ukrajinský minister pre infraštruktúru Oleksandr Kubrakov. Rusko v sobotu pozastavilo svoju účasť na dohodách umožňujúcich vývoz potravín z ukrajinských prístavov cez Čierne more. Organizácia Spojených národov, Turecko a Ukrajina sa ale v nedeľu dohodli na pláne presunu 16 plavidiel. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dnes povedal, že Turecko je odhodlané dohody o vývoze obilia z Ukrajiny ochrániť.

„Dnes opustilo ukrajinské prístavy 12 lodí. OSN a Turecko zabezpečia 10 kontrolných tímov, ktoré vykonajú inšpekciu 40 lodí zapojených do čiernomorskej obilnej iniciatívy. Tento plán bol prijatý ukrajinskou delegáciou a ruská delegácia o ňom bola informovaná,“ ​​oznámil Kubrakov na twitteri.

Hovorca vojenskej správy v Odese oznámil, že na lodiach, ktoré dnes vyplávali z ukrajinských prístavov, bolo 354 500 ton poľnohospodárskych produktov.

Hovorca OSN povedal, že dnes má byť skontrolovaných 40 plavidiel a prvé z nich preverili inšpektori vo vodách pri Istanbule. Boli medzi nimi ale len pracovníci OSN a Turecka, zatiaľ čo minulých inšpekcií sa zúčastnili aj Rusi a Ukrajinci.

10:23 Hraničnými priechodmi prešlo v uplynulom týždni na Slovensko 17 420 ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadalo 844 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 19 499 osôb, informuje rezort vnútra.

V týždni od 17. do 23. októbra prešlo z Ukrajiny na Slovensko pre porovnanie 16 960 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 797 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi 17 918 ľudí.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od februárového vypuknutia vojny na Ukrajine, je 920 223. Dočasné útočisko udelili 99 105 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo od 24. februára 694 607 ľudí.

9:56 Česká vláda na čele s premiérom Petrom Fialom dorazila do Kyjeva. S ukrajinskou vládou chce rokovať o povojnovej obnove či vojnových utečencoch v Česku, informuje ČT24.

Na stretnutí s ukrajinskou vládou sa podľa uvedeného zdroja zúčastnia okrem predsedu vlády traja podpredsedovia a štyria ministri. Z bezpečnostných dôvodov český úrad vlády pred cestou nekonkretizoval zloženie delegácie.

Ukrajinskí predstavitelia hlásili v pondelok ráno mohutnú vlnu ruských útokov na životne dôležitú infraštruktúru v Kyjeve, Charkove, Záporoží a ďalších mestách.

V Kyjeve bolo počuť od 08.00 h (07.00 h SELČ) do 08.20 h najmenej päť výbuchov, informujú novinári agentúry AFP. Útoky podľa stanice ČT24 ovplyvnili program rokovania českej a ukrajinskej vlády. Kľúčové body zostávajú rovnaké, a to spoločné stretnutie s prezidentom Volodymyrom Zelenským, a potom sa delegácia rozdelí na osem rôznych častí. Jednotliví členovia českej vlády budú rokovať so svojím ukrajinským kolegom o kľúčových otázkach svojich rezortov.

Česká vláda je druhá, ktorá na rokovanie prišla do ukrajinského hlavného mesta. Prvý bol poľský kabinet v júni tohto roka.

9:31 Dve nákladné lode naložené obilninami a ďalšími poľnohospodárskymi produktmi vyplávali v pondelok z ukrajinských prístavov, uvádza sa na webovej stránke námornej dopravy MarineTraffic. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Lode Admiral de Ribas a Mount Baker vyplávali z prístavov niekoľko dní po tom, čo Rusko dočasne odstúpilo od dohody sprostredkovanej Tureckom a Organizáciou Spojených národov, ktorá umožňuje prepravu životne dôležitých dodávok ukrajinských obilnín cez bezpečné koridory v Čiernom mori a potom do krajín trpiacich potravinovou krízou. Turecko, OSN a Ukrajina sa rozhodli pokračovať v plnení tejto dohody, píše webová stránka britského denníka The Guardian.

Čítajte viac Stop obiliu? Moskva má zámienku na ďalšiu odvetu za krymský most

V pondelok má z ukrajinských prístavov vyplávať 12 lodí s obilninami a poľnohospodárskymi produktmi a štyri lode majú smerovať na Ukrajinu, informovalo Spoločné koordinačné centrum (ICC), ktoré dohliada na plnenie dohody a vykonáva príslušné kontroly. Sídli v Istanbule. Na inšpekcie zásielok – prichádzajúcich i odchádzajúcich lodí – dosiaľ dozerali predstavitelia Ukrajiny i Ruska, ako aj delegáti z Turecka a OSN.

9:03 Rusko hodlá stiahnuť z Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny svoje ťažké delostrelectvo, pričom má zrejme v úmysle tieto jednotky presunúť do iných častí frontovej línie, domnieva sa generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

„Podľa dostupných informácií sa nepriateľ pripravuje na stiahnutie svoje delostreleckej jednotky z pravobrežnej časti (rieky Dneper) v Chersonskej oblasti, pričom je možné, že ich následne presunie do iných smerov,“ uvádza generálny štáb ukrajinskej armády v príspevku na Facebooku zverejnenom v nedeľu večer.

„Prebiehajú prípravy na evakuáciu jednotlivých jednotiek a vojenského vybavenia nepriateľa z pravobrežnej časti Chersonskej oblasti,“ uviedol generálny štáb v príspevku v pondelok ráno.

Zatiaľ čo ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko sa chystá stiahnuť niektoré svoje jednotky, proruskí predstavitelia tejto juhoukrajinskej oblasti uvádzajú, že situácia znezmenená.

„Mesto Cherson ďalej žije svojím životom. Každý, kto chce opustiť pravobrežnú oblasť Chersonskej oblasti, sa môže slobodne pohybovať po zriadených prechodných bodoch (cez rieku Dneper). Situácia na kontaktnej línii zostáva nezmenená,“ uvádza námestník šéfa proruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov na sociálnej sieti Telegram. Zároveň dodáva, že ukrajinská armáda „ďalej zhromažďuje svoje sily pre podniknutie protiofenzívy v Chersone“.

8:12 Nad Kyjevom bolo ráno vidieť dym stúpajúci z asi desiatich miest výbuchov, uviedli svedkovia. Starosta Vitalij Kličko na sociálnych sieťach uviedol, že v dôsledku útokov na kritickú infraštruktúru je časť mesta bez prúdu. V niektorých oblastiach nie je k dispozícii voda. Všetky služby pracujú na náprave situácie, dodal Kličko s tým, že viac informácií doplní neskôr. Taktiež podľa agentúry Reuters v niektorých častiach Kyjeva vypadla elektrina a nefungujú mobilné telefónne siete.

8:05 Ruský prezident Vladimir Putin vojnu proti Ukrajine v roku 2023 nezastaví. Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej analýze počíta s tým, že Putin bude v zime sledovať vplyv vojny na situáciu v Európe, a na základe toho rozhodne, či na Ukrajinu na jar vyšle odvedených vojakov, alebo sa rozhodne inak.

ISW usudzuje, že Putin vojnu nezastaví a bude sa snažiť boje predĺžiť, aby udržal okupované územia a vytvoril tlak, ktorý bude Západ nútiť ukončiť podporu Kyjevu.

O priamy konflikt s NATO sa ruský prezident podľa amerických analytikov usilovať nebude, ale môže hroziť použitím zbraní hromadného ničenia a ohrozovať NATO s cieľom zastaviť západnú pomoc Ukrajine.

„Po prvé, Putin pripravuje podmienky, aby mohol v blízkej budúcnosti ďalej posielať zle vycvičených vojakov priamo do boja namiesto toho, aby boje prerušil a poskytol čas na vybudovanie účinnej vojenskej sily. A po druhé, jeho teória o víťazstve je založená na predpoklade, že ťažká zima pomôže zlomiť vôľu Európy,“ uvádza analýza.

Ruských brancov chce Putin nasadiť do bojov po štyroch až šiestich mesiacoch výcviku, čím môžu vzniknúť podmienky pre ofenzívu Rusov po konci jarného topenia.

O tom, že chce Moskva vo vojne pokračovať, podľa ISW svedčí nedávna čiastočná mobilizácia. Prezident nepočíta s prímerím ani s vyhrotením bojov, ktoré by mu umožnilo ukončiť vojnu podľa jeho predstáv.

7:41 Séria výbuchov sa v pondelok v ranných hodinách ozvala v ukrajinskom Kyjeve, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na svedkov v meste. Explózie oznámili tiež regionálne úrady v severnej, východnej a strednej časti Ukrajiny, vrátane miest Charkov, Záporožie či Kryvyj Rih. V ukrajinskej metropole sa má uskutočniť spoločné rokovanie ministrov českej a ukrajinskej vlády.

Nad Kyjevom bol ráno vidieť dym stúpajúci z asi desiatich miest výbuchov, uviedli svedkovia. Podľa starostu Charkova Ihora Terechova zasiahli jeho mesto dve strely zamerané na nespresnenú kriticky dôležitú infraštruktúru.

Rusko v minulých týždňoch zosilnelo raketové útoky proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre a ďalším civilným cieľom po tom, ako obvinilo Kyjev z explózie, ktorá poškodila most na anektovaný Krym.

6:45 Organizácia Spojených národov, Turecko a Ukrajina sa dohodli na pláne presunu 16 plavidiel, ktoré sú súčasťou čiernomorskej obilnej iniciatívy a nachádzajú sa v tureckých vodách. Presun sa uskutoční v pondelok. Dohoda prichádza krátko po tom, ako Rusko pozastavilo svoju účasť v iniciatíve umožňujúcej vývoz potravín z ukrajinských prístavov cez Čierne more. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie OSN; svetová organizácia spočiatku informovala o 14 lodiach, ktorých sa najnovšia dohoda týka.

Spoločné koordinačné centrum v Istanbule, kde pracujú ruskí, ukrajinskí a tureckí pracovníci a zástupcovia OSN, uviedlo, že tri delegácie sa tiež dohodli, že v pondelok zabezpečia inšpekciu 40 vyplávajúcich lodí. Ruská delegácia bola o oboch plánoch informovaná.

5:55 O povojnovej obnove Ukrajiny či ukrajinských utečencoch na českom území budú v pondelok rokovať ministri českej vlády v Kyjeve so svojimi ukrajinskými náprotivkami. Spoločné zasadnutie oboch kabinetov sprevádzajú kvôli trvajúcej ruskej vojenskej invázii na územie Ukrajiny prísne bezpečnostné opatrenia. Úrad vlády tak nezverejnil ani presné zloženie delegácie, v ktorej má byť šesť ministrov.

V podobnom formáte rokuje pravidelne česká vláda s partnermi z Poľska, Slovenska a Izraela. Do Kyjeva pôjdu ministri počas českého predsedníctva v Rade EÚ. „Nadviažeme na konzultácie, ktoré sme premiér a ja viedli počas našich návštev v Kyjeve. Počas rokovaní budeme riešiť zapojenie českých mimovládnych organizácií a firiem do povojnovej obnovy Ukrajiny aj podporu krajiny pri integrácii do EÚ,“ povedal predtým ČTK šéf diplomacie Jan Lipavský.

Čítajte viac Česi zazipsovali Putina do vaku na mŕtvoly. Visí medzi českou a ukrajinskou vlajkou

Od februárového začiatku ruskej invázie na Ukrajinu český štát udelil ukrajinským utečencom vyše 450 000 dočasných víz, ktoré držiteľom umožňujú prístup k verejnému zdravotnému poisteniu, vzdelaniu či na trh práce. Česko tiež od začiatku ruskej invázie patrí medzi najvýraznejších podporovateľov Ukrajiny. Export vojenského materiálu z ČR na Ukrajinu tento rok dosiahol 47 českých miliárd korún a štát doteraz Ukrajine poskytol pomoc za 4,5 miliardy českých korún.

Český premiér Petr Fiala už krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu tamojšie hlavné mesto navštívil. V polovici marca spoločne s poľským premiérom Mateuszom Morawieckým a slovinským predsedom vlády Janezom Janšou vyrazil do Kyjeva, ktorý sa snažili obkľúčiť ruské jednotky. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vtedy návštevu označil za silný prejav podpory napadnutej krajiny.

V piatok 28. októbra, na štátny sviatok pripomínajúci vznik samostatného Československa, udelil prezident Miloš zeman Zelenskému najvyššie české štátne vyznamenanie – Rad Bieleho leva. Ocenil ho za „jeho statočnosť a odvahu, s ktorou odmietol americký návrh na poskytnutie bezpečného útočiska a zostal v vtedy bojujúcom Kyjeve“.

V ten istý deň Zelenskyj udelil Prahe čestný titul Mesto-záchranca, a to za pomoci Ukrajincom a Ukrajine. V nedeľu sa desaťtisíce ľudí zišli na pražskom Václavskom námestí, aby vyjadrili solidaritu s Ukrajinou a upozornili na nutnosť ochrany demokratických hodnôt. K účastníkom prehovorila prostredníctvom videa aj manželka ukrajinského prezidenta Olena Zelenská, ktorá poďakovala Česku za podporu.