Najväčšie IT prešľapy štátu: Od slabých hesiel po útok káblikov na parlament

Najväčšie IT prešľapy štátu

Kauza Govnet, heslo MIRRI2020 na monitore, aj poslanci, ktorí nevedia ovládať počítač. Halák nie je prvý "IT expert" v parlamente.

Fotogaléria 6 fotiek

+3

Stredná škola v Michalovciach poslúžila v roku 2006 dvom slovenským hackerom, ktorí skopírovali 36-tisíc e-mailov z Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Získali kontrolu nad komunikačnou linkou a takisto aj prístup k poštovému serveru. Zároveň sa dostali aj do siete firmy Netlab, ktorá pre NBÚ zabezpečovala internetové pripojenie. Prieniky boli možné vďaka sérii vážnych zlyhaní ľudí zabezpečujúcich sieť NBÚ, z ktorých najznámejším sa stalo ľahko uhádnuteľné heslo „nbusr123“. Hackeri tak mohli sledovať všetky dáta, ktoré pretekali z NBÚ, čítať e-maily či dokonca meniť ich text a podobne. Heslo nbusr123, vďaka ktorému sa v apríli 2006 dostali do systému NBÚ hackeri, fungovalo už asi päť rokov pred tým.

Vtedy 18-ročný Jakub Č. a 21-ročný Patrik L. dostali v roku 2009 podmienečný ročný trest väzenia s odkladom na dva roky. Nakoniec však na základe hodnotenia krajského súdu znalci nepotvrdili, že dvojica obžalovaných sú užívateľmi s prezývkami Br a Tuxo, a zároveň ani nepotvrdili, že za prvotným prienikom sú užívatelia s týmito prezývkami, ako tvrdila obžaloba. Následne dvojicu obvinených z prieniku do NBÚ súd definitívne oslobodil.

Parlamentná technika

O tom, že hlasovací systém v parlamente nefunguje tak, ako má, sa poslanci v poslednom čase presviedčali často. Zákonodarcovia sa sťažovali, že hlasovacie zariadenia nezaznamenali ich hlas. Pred týždňom sa členka klubu Sme rodina Romana Tabák bránila, že pri hlasovaní o zákone o partnerskom spolužití nehlasovala, pretože malo byť práve nefunkčné hlasovacie zariadenie.

Čítajte viac Káble zle poprepájal poslanec OĽANO: Už sa nikdy ničoho nedotknem

„Pošúchajte si,“ radil začiatkom októbra predseda parlamentu Boris Kollár zo Sme rodina poslancom, čo majú urobiť s hlasovacími kartami, kým ich zasunú do často nefunkčných hlasovacích zariadení. Priznal, že takéto informačno-technické riešenia mu prišli bizarné, no načas fungovali. Jana Bittó Cigániková (SaS) poslancom žartom radila, aby si kartičku ošúchali o zadok.

Zariadenia, ktoré poslanci momentálne používajú, štát nakúpil ešte za čias prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Odvtedy uplynulo 25 rokov a technici ich opravujú vlastnoručne pájkovačkami. Dôvodom je, že sa tento typ zariadenia prestal vyrábať v roku 2008 a chýbajú náhradné dielce.

Čítajte viac Žiadny hacker. Parlament odstavila stará technika. Diletantstvo, hovorí expert

Govnet a bobrík mlčanlivosti

Polícia už viac ako dva roky vyšetruje podozrenia o odpočúvaní štátnej siete Govnet. Kauzu otvorila vtedy ešte čerstvá ministerka informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí). Dodnes v prípade nikoho neobvinili a stále nie je jasné, či sa vôbec niečo nelegálne stalo.

Kauza Govnet sa pritom zdala byť jednou z najväčších od nastúpenia vlády Igora Matoviča (OĽaNO). „Môže to byť celosvetový Watergate,“ reagoval vtedy Matovič. „Mohli uniknúť všetky informácie o čomkoľvek, čo sa v štáte deje,“ pokračoval.

Malo ísť o tajomné zariadenia, ktoré údajne v systéme štátnej počítačovej siete nemali čo robiť a vraj boli používané na nelegálne získavanie informácií či na odpočúvanie.

Politici napriek tomu, že nič nevedeli nešetrili vážnymi obvineniami, no po veľkom kriku nasledovalo ohlušujúce ticho, ktoré trvá dodnes. Vicepremiérka Remišová na otázku ako vníma situáciu okolo kauzy po dvoch rokoch odpovedala takto: „Treba sa obrátiť na políciu,“ odkázala.

„Keďže vyšetrovanie tohto prípadu stále prebieha, nebudeme sa k prípadu vyjadrovať,“ uviedla Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES). „Ja som na to už aj zabudol. Vtedy to bolo veľmi silné ale teraz je ticho. Vôbec neviem ako to dopadlo,“ povedal Matovič.

Heslo na nálepke

Ministerka investícií a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) zverejnila na sociálnych sieťach video. Pochválila sa, ako sa zúčastnila na medzinárodnej konferencii World Urban Forum v Katowiciach. Tento Remišovej prešľap si všimla satirická stránka zomri.sk. Najmä preto, lebo heslo je jednoduché: Mirri2020. Navyše, možno z toho usudzovať, že prístupové heslo nebolo menené dva roky.

Remišová neskôr v statuse na sociálnej sieti dodala, že „celý tento ‚obrovský škandál‘ je len o tom, že sa neodlepili dva roky staré nálepky“. „A keďže nemáme žiadne škatule od šampanského či miliónové podvody, musíme si zrejme vystačiť ‚len‘ s takýmito senzáciami,“ snaží sa zľahčiť svoj lapsus.

Hrdinovia za klávesnicou

Poslanec za ĽS SN Stanislav Mizík bol podpísaný pod statusom, v ktorom Islam nazýval satansko-pedofilným dielom diabla a osobnosti, ktorým Andrej Kiska odovzdal v roku 2017 štátne vyznamenania, kritizoval za židovský pôvod.

„Som nevinný. Žiaden status som na internet nedával a nikdy som sa nepodieľal na vyhotovení textu, ktorý je predmetom obžaloby,“ vyhlásil poslanec pred súdom.

Mizík sa za nenávistné vyjadrenie nepostavil a obhajoval sa s tým, že to že každý poslanec po zvolení do Národnej rady dostane svoj osobný počítač ešte neznamená, že na ňom bude vedieť aj pracovať. „Moje prvé stanovisko bolo také, že Stanislav Mizík a Facebook, to nejde dokopy. Z hľadiska jeho schopnosti využitia počítačov a mobilov si nemyslím, že by bol schopný technicky niečo také na počítači napísať,“ reagoval vtedajší podpredseda ĽS NS a dnes europoslanec Milan Uhrík. Sudca mu dal napokon za pravdu. „Čo sa týka statusu, nevieme, kto ho tam dal, kto ho uverejnil, na čí podnet a v dnešnej počítačovej ére sú aj iné možnosti ako to, že ich tam dal obžalovaný,“ vyhlásil sudca.

Vykúpené internety

To, že poslanci na počítači pracovať nevedia potvrdil aj bývalý predseda Národnej rady Andrej Danko (SNS). SNS v predvolebnej kampani minula najviac z celého slovenského politického internetu no ich príspevkom nedarilo. Nešlo však o zle nastavenú reklamu, ale o vykúpený online priestor. „Náš Facebook nefungoval tak, ako funguje bežne, pretože sme sa nevedeli dostať do priestoru, dlho trvalo prihlasovanie, online priestor bol takmer plný a bol vykúpený záhadnými osobami,“ vyhlásil Andrej Danko.

Neschopnosť priznať si chybu

Počas pandémie silne rezonovala téma vakcinančných preukazov. Zabezpečenie údajov preskúmala slovenská bezpečnostná IT spoločnosť Nethemba špecializujúca sa primárne na bezpečnosť webových aplikácií a penetračné testy. Na svojom webe poukázala na to, ako je možné získať európske vakcinačné preukazy všetkých zaočkovaných občanov. Spoločnosť získala vakcinačné preukazy slovenských politikov. Národné centrum zdravotníckych informácií po poukázaní na chybu reagovalo trestným oznámením.