Žilinka vysvetlil, prečo Borguľovi paragrafom 363 zrušil obvinenie z podplácania

Po viacerých rozhodnutiach, ktorými podobne pomohol aj ďalším vplyvným podnikateľom či politikom, prišla tvrdá reakcia prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá po najnovšom Žilinkovom rozhodnutí dala paragraf 363 preskúmať na Ústavný súd.

„Zrušuje sa chybné konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, vrátane uznesenia vyšetrovateľa z 19. apríla 2022 v časti, ktorou vzniesol obvinenie Ing. A.A. (Martinovi Borguľovi, pozn. red.) pre skutok tohto uznesenia právne posúdený ako prečin podplácania,“ uviedol Žilinka v rozhodnutí, ktorým zrušil Borguľove obvinenie.

Známi ľudia, ktorým zrušili obvinenie cez § 363

Fotogaléria 12 fotiek

+9

„Po preskúmaní veci som zistil, že právoplatným uznesením špeciálneho prokurátora o zamietnutí sťažnosti a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon, a to v neprospech obvineného,“ vysvetlil. „Vyšetrovateľovi sa prikazuje, aby o veci znovu konal a rozhodol,“ zdôraznil generálny prokurátor.

Čítajte viac Čaputová napadne na Ústavnom súde znenie paragrafu 363

Podplácanie vyžaduje protihodnotu

V čase spáchania skutku zastával Borguľa viaceré regionálne volené funkcie. Okrem poslanca Mestského zastupiteľstva Bratislavy bol poslancom aj v bratislavskom Starom Meste aj v Bratislavskom samosprávnom kraji. Ako poslanec mestského zastupiteľstva sa stal Borguľa členom dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS).

Vtedajší funkcionár Finančnej jednotky NAKA Marián Kučerka podľa zrušeného obvinenia prišiel na nejakú zvláštnu obchodnú aktivitu v BVS a rozhodol sa Borguľu vydierať. Podľa obvinenia mal za ním poslať sprostredkovateľov – bývalého mafiána Petra Petrova a podnikateľa Rajmunda Rovňánka. Tí od Borguľu pýtali 50-tisíc eur a prišli si po ne do Borguľovej známej upratovacej firmy Slovclean. Poslanec im ich odovzdal v taške od vína.

Čítajte viac Generálny prokurátor zrušil obvinenie poslancovi Borguľovi. Heger: Zvolenie Žilinku je najväčšia chyba koalície

Nezákonnosť obvinenia našiel Žilinka v spôsobe, akým sa vyšetrovateľ a dozorový prokurátor vysporiadali so zásadným problémom tohto prípadu. Borguľa totiž tvrdí, že peniaze policajtom nedával za zametenie svojho trestného činu pod koberec, ale bol len vydieraný pre vymyslený trestný čin. Policajti, ktorí úplatok pýtali aj dostali, zas v tom čase ani len neviedli trestné stíhanie, ktoré mohli za úplatok zastaviť. Podľa prokuratúry tak chýba vzťah medzi úplatkom a konaním, za ktoré mal byť vyplatený.

Prípad vraj mali vyšetrovať na základe trestné oznámenia neznámej osoby. Toto trestné oznámenie sa však nikdy nenašlo a polícia v prípade Borguľových „nezvyčajných“ obchodných aktivít nezačala ani len trestné stíhanie. Preto podľa Žilinku nemohol ani v tom čase existovať protiprávny skutok, za ktorého zahladenie by musel Borguľa policajtov uplácať. Policajti totiž v skutočnosti nemali Borguľovi za úplatok čo ponúknuť.

„Neexistencia trestného oznámenia na Ing. A.A. (Martin Borguľa, pozn. red.) v súvislosti s podozrivými zákazkami v xxx (BVS, pozn. red.), má pritom bezprostredný dosah na možnosť posúdenia skutku ako trestného činu a trestného stíhania ako takého. Skutková podstata trestného činu podplácania totiž vyžaduje, aby k poskytnutiu, ponúknutiu alebo sľúbeniu úplatku došlo v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu,“ vysvetlil Žilinka.

„Aby však bolo možné hovoriť o súvislosti medzi úplatkom a vecou všeobecného záujmu, musí vec všeobecného záujmu, v danom prípade trestné konanie, aj reálne existovať, teda musí byť reálne vedené v konkrétnej trestnej veci. V danom prípade tieto podmienky bez akýchkoľvek pochybností splnené neboli. Existencia trestného oznámenia v súvislosti so zákazkami v xxx (BVS, pozn. red.) nebola preukázaná ani pred vznesením obvinenia obvinenému, ani v čase vznesenia obvinenia obvinenému a ani následne po vznesení obvinenia obvinenému,“ uzavrel Žilinka.

Najväčšia chyba tejto koalície

Toto rozhodnutie sa nepáči prezidentke Zuzane Čaputovej. Ešte v piatok preto oznámila, že na Ústavný súd podá návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 s Ústavou a medzinárodnými dohovormi. „Som presvedčená, že terajšie znenie paragrafu 363 a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci, ale tiež neprispievajú k budovaniu dôvery v justíciu,“ zdôvodnila prezidentka svoje rozhodnutie.

Ku kritike sa pridal aj predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO). Ten zvolenie Žilinku za generálneho prokurátora označil za najväčšiu chybu tejto koalície. Žilinka sa ale bráni. Tvrdí, že paragraf 363 používa podľa zákona, a ak sa to politikom nepáči, mali zákon zmeniť.

„K aplikácii tohto procesného inštitútu som vždy pristupoval bez ohľadu na osobný status osoby obvineného a v súlade s jeho účelom, ktorým je odstránenie porušenia zákona v rozhodnutiach OČTK alebo v konaní, ktoré im predchádzalo a to už v prípravnom konaní. Áno, v prípravnom konaní, v ktorom je dozor nad zákonnosťou predsúdneho konania kompetenciou a zodpovednosťou prokurátora a nie súdu,“ tvrdí Žilinka na sociálnej sieti.

Uviedol, že za každým doterajším použitím paragrafu 363 si stojí. „Každé rozhodnutie, ktorým som rozhodol podľa § 363 Trestného poriadku, bolo náležite odôvodnené a poskytovalo odpovede na všetky skutkové a právne otázky významné pre posúdenie veci z trestnoprávneho hľadiska. Zvlášť tie rozhodnutia, ktoré spomína predseda vlády Slovenskej republiky, boli aj zverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, alebo ich podstatné dôvody odprezentované verejnosti. Za každým z týchto rozhodnutí si plne stojím,“ zdôraznil Žilinka.