Čaputová prejav v OSN venovala kritike ruskej agresie i ochrane klímy

ČTK, TASR, Pravda | 20.09.2023 19:17

Foto: TASR/AP, Richard Drew

Prezidentka Zuzana Čaputová svoj prejav na stredajšom Valnom zhromaždení OSN venovala kritike pokračujúcej ruskej agresie proti Ukrajine, ochrane klímy a potrebe dbať na obranu ľudských práv a demokracie v súvislosti s novými technológiami. Výzvy, s ktorými sa svet teraz stretáva, sú podľa Čaputovej najmä ľudského pôvodu, a teda vyžadujú ľudské riešenia. Nádej prezidentka vidí predovšetkým v mladých ľuďoch.

Valné zhromaždenie OSN si podľa Čaputovej musí dať za cieľ obnoviť mier. V tejto súvislosti prezidentka poznamenala, že minulý rok bolo vo svete zaznamenaných najviac úmrtí súvisiacich s konfliktmi od roku 1994. Výrazne k tomu prispela ruská invázia na Ukrajinu, ktorá prebieha už viac než 570 dní, podotkla.

Ako pokračovala, Rusko bombarduje ukrajinskú infraštruktúru a prístavy, odkiaľ by sa malo vyvážať obilie núdznym vo svete. Moskvu vyzvala, aby opätovne umožnila bezpečnú plavbu lodiam s ukrajinským obilím cez Čierne more.

„V rámci Valného zhromaždenia a Bezpečnostnej rady OSN nemôžeme tvrdiť, že sme za mier alebo globálnu potravinovú bezpečnosť, a zároveň zatvárať oči pred tými, ktorí ju podkopávajú,“ apelovala. Od Ruska ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN očakáva jasné kroky vedúce k mieru na Ukrajine. Podľa záberov z miesta členovia ruskej delegácie týmto slovám nevenovali pozornosť a písali na mobiloch.

Druhú polovicu prejavu Čaputová venovala apelu na dôraznejšie kroky na ochranu klímy. Tohtoročné horúce leto bolo podľa nej predzvesťou toho, čo svet čaká, ak sa nebudú rýchlejšie znižovať emisie. Prezidentka upozornila, že súčasné tempo znižovania emisií skleníkových plynov a opatrení na ich zmiernenie nezabráni nárastu globálnej teploty o 1,5 stupňa Celzia do roku 2100. Celosvetovo emisie totiž stále prekračujú ciele z parížskej dohody.

Ako zdôraznila, globálne emisie musia dosiahnuť svoj vrchol a začať klesať ešte pred rokom 2030. Vyzvala preto na okamžité kroky, ktoré sa podľa nej musia stať „naším spoločným a globálnym záväzkom“. „Uskutočniteľné, efektívne a nízkonákladové možnosti na zmiernenie a tlmenie dôsledkov klimatickej zmeny už existujú. Môžu urýchliť našu zelenú tranzíciu,“ skonštatovala prezidentka.

Účastníkov rozpravy informovala, že Slovensko v tomto smere už podniká konkrétne kroky: 85 percent elektriny vyrába s nulovými emisiami a v nasledujúcich siedmich rokoch použije päť percent HDP na dekarbonizáciu ekonomiky a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov. Do roku 2030 zníži emisie oproti roku 1990 o 55 percent.

V závere prejavu sa Čaputová venovala novým technológiám a potrebe podnikať kroky na obranu demokracie a ľudských práv. Nádej prezidentka vidí v mladých ľuďoch. V tejto súvislosti uviedla, že mladí Slováci kladú vysoký dôraz na rovnosť a že treba „načúvať našim deťom“. „Cena nášho spoločného zlyhania totiž nie je abstrakciou,“ zdôraznila v závere prejavu k svetovým štátnikom.